štvrtok 19. augusta 2010

hutné dni

posledných pár dní bolo naozaj nabitých udalosťami. cez víkend bol Ffud Fest - malá veľká udalosť v Seredi. všetko to zorganizovali ľudia okolo kapiel The Flame Still Burns a Barney Gumble, za čo im patrí nevýslovná vďaka a rešpekt. bol to čarovný víkend a dozvuky boli ťažké.

ani som sa nestihol spamätať a už som sedel v pondelok večer na skúšobni a do Matúšovho nahrávacieho prístroja sme zaznamenávali moje piesne. bol to taký blitzkrieg nápad. keďže budúci týždeň idem do Čiech a Nemecka na pár koncertov a nemám žiaden reprezentatívny matroš, tak som si jeden nahral. v utorok večer prebehol mix a mastering a v stredu som urobil textovú prílohu a zoradil piesne. už to len dať do fyzickej podoby a ďalšie hudobné bejby je na svete. volá sa to TEMPORARY NAMELESS EP a zmysel názvu pochopíte keď to budete držať v rukách. je tam 7 namakaných piesní, z toho jeden cover od istej nórskej kapely.

aby všetkého nebolo málo, tak v stredu večer sme zablúdili do Čadce, kde som mal tú možnosť a česť zahrať po boku Pisskit pred dánskou kapelou Obstacles. uff, ťažko niečo písať. na tom koncerte som videl budúcnosť. stále som mal mal pocit, že počujem Jaga Jazzist monumentálne prevtelený do štyroch pankáčov. Obstacles ukázali kam sa dá pohnúť, keď ti je hardcore tesný a ešte sú to k tomu aj maximálne milí ľudia. nehovoriac o ostatných návštevníkoch. bol to jedna-báseň-kurva-skvelý-večer. po Scott Kellym a Newtown Neurotics môj tajný adept na koncert roka.

a do toho zajtra vyrážam na Eine kleine SchmutzigMuzik Tour. veru, nemôžem povedať, že by som sa nudil.

piatok 13. augusta 2010

soundtrack nedostatku času

hneď po návrate z Macedónska som chcel dobehnúť muziko-počúvací dlh, ale keďže sa mi nedostalo času na to, aby som si v pokoji sadol, prehrabal zbierku a niečo vrazil na gramec, tak som sa to rozhodol dohnať v práci počúvaním česko-slovenských kapiel z bandzone. išlo o všakovaké kapely a napočúval som ozaj dosť vecí. nové, staré, známe aj neznáme. zo celého toho internetového babylonského prepletenca ma zaujalo zopár, s ktorými sa podelím. ale takýto týždeň už zažiť nechcem. síce som veľa poobjavoval, ale počúvanie v robote na sluchátka je nanič. tak tu sú moji tohtotýždňoví šampióni.

Estar Alerta
pre mňa nová kapela. HC punk s drzým ženským spevom. dalo by sa povedať že klasika, hehe. ale aj tak (alebo práve preto) si mi to páči. je to proste dobre zahrané a verím im to. pri počúvaní mi furt niečo chodilo po rozume. a že som to teda točil stále dokola. taký neurčitý pocit, šteklil mi mozog, netušil som čo to je. a pri x-tom počúvaní ma to napadlo. Estar Alerta znie akoby Tornádo Lue hrali HC punk. to predsa nemôže byť zlé.

Rapsöd
mydliť, mydliť, mydliť. od začiatku do konca. trsátka sa strúhajú, paličky sa štiepia, hlasivky opúchajú. thrash till death! keď je thrash preklopený príliš do metalu, tak to pŕŕ. keď zas moc do punku, tak je to mierne primitif. ale keď je to metalovo presné a líznuté punkovým šmirgľom, tak to je ten správny kokteil. Rapsöd je eňo-ňuňo mastenica. a navrch skvelí ľudia. neni o čom.

OTK
starí harcovníci okolo zvukára Onřeje Ježka zo štúdia Jámor, kde zväčša nahrávajú kone zo striebornej rakety. zvláštna muzika. pre mňa nie úplne prístupná na prvé počutie, ale s každou ďalšou piesňou som sa viac a viac lepil na ich zvláštne melódie. chcel by som vedieť aké je to byť dobrý zvukár a zároveň mať kvalitnú kapelu. niekto si možno myslí, že sa to dopĺňa, ale mne sa javí, že to môže byť celkom ťažké...

Le Bain De Maid
trošku ema nikdy nezaškodilo. čím viac to počúvam, tým sa mi to viac páči. pomalý rytmus, basa buble vzadu, brnky-brnky, potom taký ten trblietavý zvuk gitár a naliehavý krik. traja ľudia, tri duše, tri nástroje. nič nové, ale aj tak perfektné. takáto hudba sa snáď ani nedá robiť neúprimne.

Lost Souls
nahrávky nie sú valnej kvality, hlavne sú trochu potichu, ale aj tak sa dá cítiť kdeže majú chlapci svoje vzory a z čoho čerpajú. rokenrolový základ mixnutý svižným punkrockom, zborové refrény, kopa vokálov. to sú iba základné suroviny. bez receptu na poctivú pieseň je to nič. to ale nie je prípad Lost Souls. textami v angličtine sa dá kamuflovať všeličo, ale keď to tak cítia, prečo nie. a naživo sú dobrí tiež. čo dávajú do tej vody v Nitre? podobne kvalitné kapely poznám iba odtiaľ (Happy Cocks, Zhoda Náhod, DPH).

Madcult
a na záver lakotinku. toto je jediný prípad, kedy nehovorím o piesňach na bandzone všeobecne. ide totiž o nové EP "4 Reasons 4 Failure(s)", ktoré celé zavesili na svoj profil. prvá vec, čo ma zabila je luxusný zvuk, chlapi si dali fakt záležať. podľa mňa minimálne mastering robili v zahraničí. ak nie, tak chcem vedieť kde. je to presné, hutné, vypeckované, ozdobené, hotové. keby som nevedel, odkiaľ chaloši sú, tak tipnem hocičo len nie Slovensko. celé je to nasrané a mocné. miestami rýchle jak riť, miestami krásne atmosferické. a tentokrát žiadne škatuľky a barličky, toho už bolo dosť, Madcult ide svojou cestou.

streda 11. augusta 2010

2 týždne bez hudby

posledné dva týždne som bol mimo rodnú hrudu. túlali sme sa po Macedónsku.

keď sme boli v civilizácii, tak väčšinou sa hudobná produkcia redukovala na miestne ľudovky doplnené tuc-tuc rytmom a jadranským repete mixom. je sympatické, že v drtivej väčšine miestnych rádií hrá domáca muzika, ale o kvalite to nič nehovorí. po chvíli som to bral ako folklór a rezignoval som. po ďalších dňoch sme sa už na tom iba zabávali (dokonca jednu pieseň sme si doniesli v hlavách až na Slovenko, po ceste však v našom podaní tak zmutovala, že pôvodnú verziu si už nik nepamätá). potom je tam zas istá skupina rádií (dosť malá), ktorá hrá podobné svetové megashity ako naše komerčné rádiá. a všetci domáci počúvajú nosiče, ktoré sa dajú výstižne pomenovať slovom Yugo-mix, čiže to najhoršie z oblasti bývalej Juhoslávie.

väčšinu času sme sa ale túlali po horách, takže soundtrack sa mi tvoril sám v hlave alebo som si spieval to, čo som nechcene začul od niekoho v okolí. to boli dosť kruté a podlé ťahy, keď niekto z nás naschvál zanôtil nejakú debilnú pesničku a potom sa to už nedalo z hlavy dostať von. také zákerné hudobné projektily do cudzích uší. nechutné žarty prerastajúce do pliagy ba až pandémie. prvý týždeň to ešte išlo, najviac mi v hlave hral Peter Nagy. ale druhý týždeň nie a nie zabiť tupý song od Lady Gaga, čo sme počuli v jednom combi a potom ešte zopár krát z blbých rádií. tak sa robí letný hit. proste ti vymyjú mozog neustálym opakovaním. rezať, soliť, vraždiť.

na konci výletu som zúfalo potreboval počuť niečo iné. a tak si pre mňa Macedónsky bôžik muziky a žartov prichystal tortúru na záver. na poslednej ceste autobusom do Skopje celou cestou šofér vypekal klimatizáciu (diabolský vynález ľudstva) a balkánsky yugo-repete-mix (diabolský vynález balkáncov). v princípe to bola jedna trojhodinová pieseň, kde sa menili iba sladké melódie a hlasy spevákov. keď som si už myslel, že to nemôže byť horšie, tak mu začalo skákať cédečko. áááá!!!! ale šofér to nechal hrať ďalej. neviem o čo mu išlo. asi mi chcel znechutiť posledné momenty ináč peckového výletu. môj mozog sa z nedostatku dobrej muziky sám začal chrániť a spustil mi v hlave ako obranný val pieseň od Chucka Ragana. príznačne to bol song Get Em All Home. a tak som mohol iba čakať, kým sa dotrúbime domov a hodím dačo na gramec.