piatok, 24. septembra 2010

komixový soundtrack 9.3

tento týždeň som sa na počúvanie muziky vybodol. nemal som chuť, nemal som čas, nemal som záujem. posledné dni okupoval moju hlavu kazateľ. Garth Ennis a Steve Dillon stvorili komix aký nemá páru - PREACHER.



už od malička som chcel byť komboj (nikdy kovboj, u nás sa vždy hovorilo komboj!!!). ale nie ten zlý bandita, čo vraždí indiánov a strieľa hrdinov. zas ale ani nie ten úplne dobrý a ligotavý, bez smietky viny. chcel som byť taký akurát, zaprášený, s cigaretou, sem-tam whiskey, sem-tam dievča, západy slnka nad prériou, presná muška, kôň a puška a všetky dobrodružstvá predomnou. češi na to majú výraz "správňák". nikdy neudrieť ženu, ctiť si priateľstvo až za hrob, držať slovo. proste samozrejmé veci. zákon.

podľa mojich doterajších viet je Preacher obyčajný western. ale kdeže. Garth Ennis do toho zamontoval ešte osudovú lásku, írskeho upíra, šukačku anjela s démonom, Boha Všemohúceho, svätého zabijáka, armády podliakov, tajnú organizáciu, zlé aj dobré rodinné putá, kopu krvi, sexu a chlastu, smrteľných rán a nakladačiek, tonu romantiky a tie najkrutejšie žarty, naozaj nešetrí nikoho. už keď sa zdá, že sa viac nedá, tak ste na omyle. ale to najdôležiejšie je, že to má geniálne napísaný príbeh aj dialógy a krásne kresby. pre dospelé deti je to vlastne biblia a kázanie o "správňáctve". otočka do detstva. kult. len jednu vec ľutujem. že som to dnes ráno dočítal...

a určite si treba dať pozor aj na ostatné Ennisove diela. ten ryšavý chalanisko má plnú hlavu vyberaných príbehov a dar vyrozprávať ich.

piatok, 17. septembra 2010

soundtrack 9.2 - spomienky

neviem či je to počasím alebo čo, no tento týždeň som mal takú spomínaciu náladu. a tak som počúval spomínaciu muziku. takže to dnes nedám podľa albumov, ale podľa spomienok.

Bratislava
teraz budem znieť ako nejaký Boris Filan, ale čert to ber. spomienky na mojich 5 rokov v Bratislave budú vždy spojené s rokenrolom. hlavne tie roky uprostred, keď už som bol zabývaný, ale ešte nie na odchode a zamestnaný na polovičný úväzok. chodievali sme do krčmy, ktorá už neexistuje, mali sme v jukeboxe vlastnú muziku, mali sme tam (takpovediac vlastnú) miestnosť, kde sme si nosili (doslova vlastný) chlast. nebolo to príliš loajálne voči majiteľovi, ale kto by to vtedy riešil. veľa ľudí nadávalo, nadáva a bude nadávať na Blavu. väčšinou sú to tí, ktorí tam "museli" ostať. ja nemám prečo nadávať. spravili sme si ju po svojom. Malé Karpaty, Prima, vieška, Mlyny, Zuza, jeseň, kamaráti a muzika v tom hrali najväčšiu úlohu. vždy keď idem do Bratislavy, tak sa teším a vracajú sa mi spomienky ako blesky. chodím na známe miesta a väčšinou stretnem starých známych. 5 rokov je 5 rokov predsa. veľa z tých kapiel, čo sme vtedy počúvali už pre mňa stratilo rokenrolové pozlátko a nebavia ma, ale zopár ostalo. keď sa chcem v myšlienkach vrátiť, počúvam toto (a platí to aj opačne: vždy keď toto počúvam, tak sa vraciam): Social Distortion - všetky albumy (najviac Sex, Love & Rock'n'Roll). a Turbonegro - všetky albumy (okrem Retox) a tento týždeň som točil Small Feces Volume 1. nemám rád všelijaké výbery, best ofky a podobné ťahače peňazí z fanúšikov, ale toto je niečo iné a baštím to chlapcom z Osla aj s navijakom. najlepší coverovací album široko-ďaleko.

Anglicko
po škole som v tejto divnej krajine strávil rok. býval som uprostred polí na starej farme. mal som blízko k moru, blízko do Brightonu, blízko do Londýna. kto nebol v Anglicku, nepochopí ich mentalitu. majú niečo špeciálne, to mi nik nevyvráti. asi je to ostrovnou polohou, takou divnou tvrdohlavosťou a dedičstvom koloniálnych čias, ale nejdem tu rozoberať dejiny. tie ich tradície a špeciálny prístup ku všetkému. občas ma to vytáčalo, niekedy som sa na tom zabával, ale väčšinou som to miloval. je to taká zvrátená láska. ale úprimná. naozaj často sa mi cnie. bolo to aj tým, že som sa tam mal fakt výborne. bol som tam s frajerkou, hral som sa deckami, rozprával sa s miestnymi, bycigľoval, mal som Rock'n'roll Eddieho, pozeral staré filmy v stodolovom kine, nahral som tam dve cédečká, zažil som kopec koncertov, v sekáčoch som si vyhrabal milióny platní (balík čo som posielal domov mal vyše sto kíl), nasával som to divné Anglicko plnými dúškami a páčilo sa mi to. zvrátená láska... nič tak nevystihuje tú pošahanú krajinu ako nahrávky The Jam - všetky albumy (pre mňa špeciálne Sound Affects). ale tento týždeň som počúval ešte jednu platňu, ktorá neni ani taká dobrá, ako je "anglická" a úplne ma vrátila späť. Fisher Z a ich album Red Skies Over Paradise (ani nejdem hovoriť, že na obale je Brighton), špeciálne pesnička "In England" (ani jej nemohli dať iný názov). ešte aj keď toto píšem, znie mi v hlave a zatláčam slzu. pred tromi rokmi v septembri som sa balil do Anglicka a nevedel som, čo ma čaká...

štvrtok, 9. septembra 2010

soundtrack 9.1

tento týždeň bol úplne úžasný. po robote som sa vždy zahrabal do platní, pozeral booklety a počúval a počúval. prehádzal som celú svoju zbierku a konečne som si vypočul všetky dosky, čo som si doniesol z akcií počas uplynulého mesiaca. a že ich bolo požehnane. a tu sú tie, ktoré ma dostali najviac. tentokrát je tu aj normálne usporiadané do akéhosi rebríčka od najlepšej platne a dnes to sú samé silné dosky.

Adolescents - s/t (1981, Frontier)
totálna klasika žánru. esenciálny punk z Kalifornie, ktorý asi veľa vecí určil na dlho dopredu. geniálne zahraté a nahraté piesne. zhodou okolností som túto dosku získal s kopou kapiel, ktoré vykopávajú starý punk a mastia ho s novým zvukom, síce dobre, ale na originál jednoducho nemajú. Adolescents všetkým kapelám nakopávajú rite a s prehľadom. "Kids Of The Black Hole" a "Amoeba" sú hity storočia. tento vinyl nezliezol z môjho gramca už pekne dlho. stále ho tam mám opretý mimo celej zbierky, aby som si ho mohol kedykoľvek zas pustiť. (Milan, ďakujem.)

Wipers - Is This Real? (1979, Park Avenue)
zázračná kapela z Portlandu okolo speváka a svojského gitaristu Grega Sagea. aj keď pravák, hral na gitaru ako ľavák, robil si vlastné efekty a mal svojskú filozofiu kapely. vždy sa dištancovali od punku a pritom to boli najväčší pankáči v tom čo a ako to robili. album je plný nádherných pesničiek, dneska ja už z toho minimálne kult. je to rýchle, pomalé, veselé, smutné, ale najviac melancholické, zvláštne a odvtedy ako Wipers poznám je to srdcovka. v berlínskom obchode som sa kvôli prachom rozhodoval medzi dvoma ich doskami. pekná a zároveň krutá voľba...

Ilúzia - Búrka (2010, cooperation of labels)
videl som ich prvý koncert a sledoval som celú ich hudobnú dráhu, keďže žijem tam kde oni a sme kamoši. konečne sa im podarilo ustáliť zostavu a po dlhých rokoch nahrať debut. skvelý debut. znie to skvelo, je to perfektne zahraté, má to krásny obal, má to perfektné texty, má to myšlienku, narobí ti to v hlave búrku. je to košaté s presahmi všelikde, ale pritom s koreňami pevne v HC/punku. nie je to láska na prvé počutie, musíš sa do toho dostať a potom je to mocné ako skaly a obloha. niektoré piesne mi znejú v hlave aj teraz. mám rád, keď sa veci robia s láskou a hĺbkou. som ešte o to radšej, že som sa na vydaní mohol podieľať. a som úplne najradšej, že mám tú česť ich poznať.

Harum-Scarum - The Last Light (2004, Partners In Crime)
a zase Portland, mekka dobrých kapiel. aj keď táto banda u nás kedysi koncertovala pomerne často, mal som ich možnosť vidieť iba raz a padla mi sánka. teraz mi padla pri počúvaní ich poslednej platne. je veľa kapiel so ženským spevom, ale je iba jedno Harum-Scarum. vymakaný HC/punk. nadupaný, melodický, rokenrol buldozér. som len človek a podvedome sa nevyhnem porovnávaniu ženských a mužských kapiel, lebo rozdiely tam proste sú. ale pri Harum-Scarum nad tým takto moc nerozmýšľam. je to proste nakopávačka od prvej sekundy až do konca. aaarghh!!!

rozprávky
krátky nálet do antikvariátu Nazca a už si odtiaľ odnášam priehrštie starých slovenských rozprávok. je to to najlepšie pred spaním. fantázia pracuje a príbehy sa vinú nocou. aj s praskaním a pukaním a škrabancami a mladými hláskami starých slovenských hercov.

a na záver dva odkazy. fotky z krstu dosky "Búrka" od Ilúzie (punkgen.sk) a jedna recenzia na túto platňu (kidsandheroes.com).

štvrtok, 2. septembra 2010

soundtrack turné

posledné augustové dni som strávil na cestách. absolvoval som Eine kleine SchmutzigMuzik Tour v Česku a Nemecku. prvý krát v živote sa mi tak podarilo hrať mimo územia, kde rozumejú jazyku, v ktorom spievam. bola to skúška, kopa skúseností a ten najlepšie strávený čas. o priebehu turné určite v dohľadnej dobe napíšem report. a čo sme počas týchto dní počúvali a čo pre mňa ostane navždy spojené s týmto turné? tieto albumy:

Dead Kennedys - Fresh Fruit For Rotting Vegetables (1980)
nesmrteľná prvá nahrávka Jella Biafru a jeho kumpánov. kto toto nepozná, tak je asi z inej galaxie. pred tretím koncertom turné, keď sme sa blížili do Vysokého Mýta, som sa tak započúval do úvodných psychedelických gitár v "Holiday In Cambodia", že nebyť spolujazdca Dana, ktorý strhol volant, asi by sme skončili v priekope. odvtedy sme ešte tú kazetu otočili niekoľko krát a vždy keď prišlo k onej takmer osudnej gitarovej pasáži o čosi pevnejšie som držal kormidlo.

Minor Threat / Wasted Youth - Demos
za rohom je Nemecko a my sa pomaly motáme po zmätených cestách okolo Ústí nad Labem. to čo nám hrá z reprákov je však jasné a rýchle. staré demá týchto klasikov HC/punku na jednej kazete. čistá energia, bez okolkov, priamo do ksichtu. a pritom sú to také isté pankové odrhovačky ako od Angelic Upstarts alebo Sham 69 akurát, že zahrané o niekoľko otáčok rýchlejšie a zúrivejšie.

Leatherface - The Stormy Petrel (2010)
album som mal stiahnutý a doma som ho už počúval, ale prišiel mi priemerný. keď sme sa v Lipsku ráno po koncerte naraňajkovaní hrabali v distre SM Musik, konečne som si ho ukoristil aj na vinyle. hneď sme si to pustili u Mathiasa na byte. hrali sme staručký mini-hokej alebo len tak počúvali. melancholický pank Leatherface a najmä chrapľák Frankieho Stubbsa je nezameniteľný. bol to deň, keď do seba všetko zapadá ako v rozprávke.

Queen Of The Stone Age - Songs For The Deaf (2002)
svojho času som túto kazetu doslova zodral. potom takmer zapadla prachom. comeback sa udial na nemeckej diaľnici, v obklopení valiacich sa kamiónových obrov a nadzvukových nemeckých kár. preriffované halucinogénne piesne ako z partesu pre jazdu na diaľnicu do pekla (v našom prípade do Drážďan). asfalt (v Nemecku betón) sa rozmazáva pod kolesami, krajina zdanlivo pomaly ubieha a my "headbangujeme" o stodušu.

Uzbeks - demo (2009)
koncert izraelských Uzbeks budeme robiť koncom septembra v Martine. v Drážďanoch sme náhodou stretli ich gitaristu a do auta sme získali ich kazetu. svet je malý, všelikto pozná všelikoho. toto kratučké demo sme točili väčšinu cesty domov. ide z toho neskutočná energia a kopec srandy. je to návyková látka. Uzbeks majú v sebe vibrácie Adolescents a nekompromisnosť Black Flag. už sa teším na koncert.

Johnny Cash - American IV: The Man Comes Around (2002)
ja viem, ja viem, už som tu tento fenomenálny album raz spomínal. ale môžem si pomôcť? týmto albumom sa cesta našim autom na tour začala a aj skončila. a v noci, keď som sa vrátil domov, som stále nemal dosť. založil som platňu na gramec, na balkóne som si dal pivko a cigu a rozjímal som nad uplynulými dňami, ktoré ubehli
ako sen.