piatok 17. septembra 2010

soundtrack 9.2 - spomienky

neviem či je to počasím alebo čo, no tento týždeň som mal takú spomínaciu náladu. a tak som počúval spomínaciu muziku. takže to dnes nedám podľa albumov, ale podľa spomienok.

Bratislava
teraz budem znieť ako nejaký Boris Filan, ale čert to ber. spomienky na mojich 5 rokov v Bratislave budú vždy spojené s rokenrolom. hlavne tie roky uprostred, keď už som bol zabývaný, ale ešte nie na odchode a zamestnaný na polovičný úväzok. chodievali sme do krčmy, ktorá už neexistuje, mali sme v jukeboxe vlastnú muziku, mali sme tam (takpovediac vlastnú) miestnosť, kde sme si nosili (doslova vlastný) chlast. nebolo to príliš loajálne voči majiteľovi, ale kto by to vtedy riešil. veľa ľudí nadávalo, nadáva a bude nadávať na Blavu. väčšinou sú to tí, ktorí tam "museli" ostať. ja nemám prečo nadávať. spravili sme si ju po svojom. Malé Karpaty, Prima, vieška, Mlyny, Zuza, jeseň, kamaráti a muzika v tom hrali najväčšiu úlohu. vždy keď idem do Bratislavy, tak sa teším a vracajú sa mi spomienky ako blesky. chodím na známe miesta a väčšinou stretnem starých známych. 5 rokov je 5 rokov predsa. veľa z tých kapiel, čo sme vtedy počúvali už pre mňa stratilo rokenrolové pozlátko a nebavia ma, ale zopár ostalo. keď sa chcem v myšlienkach vrátiť, počúvam toto (a platí to aj opačne: vždy keď toto počúvam, tak sa vraciam): Social Distortion - všetky albumy (najviac Sex, Love & Rock'n'Roll). a Turbonegro - všetky albumy (okrem Retox) a tento týždeň som točil Small Feces Volume 1. nemám rád všelijaké výbery, best ofky a podobné ťahače peňazí z fanúšikov, ale toto je niečo iné a baštím to chlapcom z Osla aj s navijakom. najlepší coverovací album široko-ďaleko.

Anglicko
po škole som v tejto divnej krajine strávil rok. býval som uprostred polí na starej farme. mal som blízko k moru, blízko do Brightonu, blízko do Londýna. kto nebol v Anglicku, nepochopí ich mentalitu. majú niečo špeciálne, to mi nik nevyvráti. asi je to ostrovnou polohou, takou divnou tvrdohlavosťou a dedičstvom koloniálnych čias, ale nejdem tu rozoberať dejiny. tie ich tradície a špeciálny prístup ku všetkému. občas ma to vytáčalo, niekedy som sa na tom zabával, ale väčšinou som to miloval. je to taká zvrátená láska. ale úprimná. naozaj často sa mi cnie. bolo to aj tým, že som sa tam mal fakt výborne. bol som tam s frajerkou, hral som sa deckami, rozprával sa s miestnymi, bycigľoval, mal som Rock'n'roll Eddieho, pozeral staré filmy v stodolovom kine, nahral som tam dve cédečká, zažil som kopec koncertov, v sekáčoch som si vyhrabal milióny platní (balík čo som posielal domov mal vyše sto kíl), nasával som to divné Anglicko plnými dúškami a páčilo sa mi to. zvrátená láska... nič tak nevystihuje tú pošahanú krajinu ako nahrávky The Jam - všetky albumy (pre mňa špeciálne Sound Affects). ale tento týždeň som počúval ešte jednu platňu, ktorá neni ani taká dobrá, ako je "anglická" a úplne ma vrátila späť. Fisher Z a ich album Red Skies Over Paradise (ani nejdem hovoriť, že na obale je Brighton), špeciálne pesnička "In England" (ani jej nemohli dať iný názov). ešte aj keď toto píšem, znie mi v hlave a zatláčam slzu. pred tromi rokmi v septembri som sa balil do Anglicka a nevedel som, čo ma čaká...

1 komentár:

  1. no aha čo našiel, teda toto:
    http://www.sme.sk/c/5560131/daily-telegraph-briti-maju-tazky-zivot.html

    OdpovedaťOdstrániť