streda, 24. novembra 2010

soundtrack 11.4

kapelový denníček:
v piatok sme došli do pajzla v Považskej Bystrici, kde sme mali hrať, trocha skôr. v džuboxe vyjebaný Krátky Proces. krčma plná pankáčov. už nerozumiem ničomu. "oikáči" potom odišli na Alkehol, to je podľa mňa presne kapela pre takéto "neurčité" typy.
koncert bol skvelý a divoký. najmä fúzatý krčmár Miro s mixpultom rovno na barovom pulte, čo mal vlastný mikrofón a tak sme sa medzi piesňami mohli doberať. aj podpultová domáca bola skvelá.
v sobotu potom Brezno. konečne sa podarilo dobyť Bomburu. benefičný koncert, účasť masívna, atmosféra skvelá. na psí útulok sa podľa mňa vyzbierali šialené prachy, klobúk dolu. koncert a zvuk parádny, do rána sa hýrilo a tancovalo. nejde o to, či si metalista alebo pankáč, dôležité je srdce. môj hit večera: "aj tak sme stále trešeri!!!" špeciálna vďaka Davidovi za nocľah a starkej za pohostenie, najmä za dvojité varenie (sójový segedín, mňam!).
dokopy som sa dával až do pondelka. neviem čím to je, ale tento týždeň ma bavili také ťažšie veci (z ľahkých médií, keďže platne stále kade-tade):

Baroness - Blue Record (2009, Relapse)
oproti červenému albumu pestrejšie a širšie. akoby starí hipíci objavili sludge/metal. najmä mix hlasov ma strašne baví. úplne sa vznášate na krídlach melódií. krása. pri tomto albume sa nedokáže nudiť hádam nikto.

Weedeater - ...And Justice for Y'all (2001, Berserker/Game Two)
no čo, otvoriť whiskey, zapáliť joint a ide sa na to. to je také hlúpe klišé, pretože Weedeater šlape aj bez týchto barličiek štýlu. ťažktonážne riffy ulepené z magmy a potu. a mihnú sa tu aj doslova hitové kúsky (Southern Cross) a tiež ma baví, keď sa z bažiny vzácne vynoria pre stoner/sludge osviežujúce (nechápať doslova) hlasy.

Jesu - Jesu (2004, Hydra Head, Daymare)
veľmi znekľudňujúci album. aspoň na mňa tak pôsobí. niekedy sa pristihnem, že neviem, čo vlastne počúvam. či je to ambientný drone metal alebo za hmlu efektov umne zamaskované pop songy. a práve pre tú nekľudnú atmosféru ma to asi priťahuje. aj keď v tých pasážach, keď tam znejú tie úchylácke učesané viac-hlasy, by som to najradšej vypol.

Another Breath - The God Complex (2009, Panic)
trochu rokenrolu neuškodí. ja viem, je to "najvíc nejlepší" nadupaný hardkor album. ale kto tam nepočuje ťah turborokenrolu, ten je hluchý podľa mňa. nič pre veriacich.

L+S - Strela ti do matere
po dlhšej dobe striedavej abstinencie od tejto dvojice sa zase pomaly prepadávam do ich sietí. ja za to nemôžem, že dnešný humor mi smiešny ani zďaleka nepripadá.

piatok, 19. novembra 2010

soundtrack 11.3

výročie pádu komunizmu. ďalšie babie letné časy. práca s drevom. polička na vinyly v procese. platne sú rozhádzané. tak som počúval z iných zdrojov. toto ma tento týždeň dostalo najviac.

Jaya The Cat - More Late Night Transmissions With... (2007, I Scream)
pred našim sobotným koncertom v Košiciach som tento album po prvý krát počul z reprákov v Collosseu. hneď som sa vypytoval čože to je. veľmi chytľavý rancidovský stomp, mixnutý reggae a parádnym chrapľavým vokálom. ja moc ska-príbuznosti nepočúvam, ale Jaya The Cat sa mi páči. a títo amíci presídlení do Amsterdamu v decembri budú vyplachovať ušné bubienky aj v našej zaprdenej zemičke.

Trailer Trash
objavil som to náhodou na internete. Petr Janák je kamoš a navyše kurva talent, bez debaty. opustil loď The Crooked Beats a v Prahe sa sčuchol s ďalšími typmi. to, čo vyprodukovali má rozhodne úroveň a gule jak nasratý Iggy Pop. garážový punk s trochou psychedélie a uvrieskanými vokálmi, ale bez toho aby sa tvárili intelektuálne. skreslenie tak akurát doprava a devastujúce melódie. český rybník ošťali veľkým oblúkom.

Nice Face - Immer Etwas (2010, Sacred Bones)
jednočlenná kapela týpka menom Ian Magee. tento album je skvost, nájdený niekde na Brooklynskom smetisku. ozvenový lo-fi disko-punk z garáže. ak budem niekedy na dekadentnej future-punkovej diskotéke, tak chcem aby tam hralo presne toto.

Nonconformist / Attitude - split (2002)
totálna klasika. Nonconformist z Košíc viac známejší a prefláknutejší. hudba ide len vpred a vpred, a do toho refrény so silou utrhnutej lavíny. volume doprava, ruka hore. tak tancuj! Attitude v ničom nezaostávajú. babské vokály síce nasraté, ale predsa to celé dávajú do jemnejšej polohy. úprimnosť z toho páchne na sto honov.

Paradox (1983)
tu je základ dnešnej Zóny A. keď to počúvam v súvislotiach, tak musím dať za pravdu nášmu bubeníkovi Dankovi, že Paradox je fakt super. je tam všetok ten hnev, radosť, naivita, nadšenie v takom ešte neobrúsenom stave. ale pritom nápadmi sa nešetrí a niektoré riffy sú fakt super, keby táto kapelka vyrástla v USA alebo UK, bola by legendou. aj to, že to mám na zašumenej kazete prispieva k dobovosti. milujem staré kazety.

piatok, 12. novembra 2010

soundtrack 11.2

tak krásny týždeň to bol. konečne bez roboty, celé dni doma, robím tričká, obaly na cedečka a hlavne: počúvam kopu muziky. tak ideme na to, to najlepšie tento týždeň. ako vždy, bez poradia.

Tragedy - s/t (2000, Skuld)
je kurva treba niečo ku tomuto písať? vydrbané ikony štýlu. platňu mám z náletu na Berlín, čo sme podnikli koncom augusta. obchodík Bis Auf´s Messer sme hľadali ako debili, točili sme sa dokola, až sme sa vrátili tam odkiaľ sme vyšli a tam to bolo. podobný krám mať na Slovensku, tak nechcem nič viac.

Bérurier Noir - La Bataille De Pali-Kao (1983-1984)
táto kapela je divná. ťažkopádny francúzsky punkrock s divnými bicími, skandovaným spevom a opakovačkovými gitarami. taký kolovrátok. tie bicie sa nedajú zameniť s ničím iným, také nemá nikto. väčšina piesní je z koncertov, kvalita však celkom dobrá. s BN ma zoznámila kamoška z Montpellier, veľa mi o nich hovorila, potom mi doniesla kazetu, odvtedy sa u mňa nezmazateľne zapísali. trocha ma škrie, že nemajú na svojich platniach preklady, lebo žabožrútštinu neovládam a viem, že texty sú veľkou časťou ich tvorby. mám radšej, keď kapely spievajú svojou rodnou rečou, tá pandémia "ingliš-singing" bandov je trápna. ale do bookletov je preklad predsa len potrebný. keď už použiť angličtinu, tak takýmto spôsobom je to podľa mňa rozumné. nikdy nevieš kto sa ku tvojej muzike dostane a pokiaľ sú texty dôležité, tak to treba robiť. aj keď doma sa ti budú všetci smiať, že načo tam dávaš preklady, veď oni rozumejú... to už ani nehovorím o vrieskavcoch. a vôbec, nemám rád platne bez bookletov alebo bez textov, to je hanba a v mnohých prípadoch veľká škoda.

Bauhaus - Burning From The Inside (Beggars Banquet, 1983)
zunčanie, potom to prejde do úderu na rytmičák, potom perfektná gitara... milujem to. asi najlepšia otváracia pesnička v histórii rokenrolu: "She´s In Parties". to je jedna z mojich najobľúbenejších vôbec. táto platňa je napchatá hitmi. doslova. a keď si spomeniem, že som ju zohnal za 50centov v Anglickom mestečku Lewes na smetisku, tak mnou prebiehajú radostné vlny. (áno, na smetisku. zriadenci sa tam hrabú v obrovských kontajneroch na triedený odpad a vyberajú použiteľné smeti a tie potom v takej unimobunke predávajú za smiešne ceny, paráda)

Dirtnap Records Sampler 2010
toto neni platňa, iba sampler, čo vydavateľstvo zavesilo na voľné stiahnutie. tak som stiahol. vypočul. potom zas a zas a zas. a včera zas a celý deň. už som bol asi presýtený všetkými tými ťažkými témami a akordami a tak mi tento výber padol veľmi vhod. vydavateľstvo sa špecializuje na taký ten punkrock, čo má prívlastky power-pop a podobne. nemám moc rád tieto škatule, ale čo už. v princípe sú to kapely, čo mastia melodický punk a sakra fofrem. šak klikni na www.dirtnaprecs.com a uvidíš. ja som nikdy nemal rád tie žabomyšie vojny medzi počúvačmi takej a onakej muziky. všetci sme na jednej lodi, tak načo sa hádať o fazule? aj tak nikdy tomu, čo počúva iba Discharge nevysvetlíš, že Ramones sú popiči. a naopak. ja to mám hodené tak, že počúvam aj aj. a ešte omnoho viac. nevediem žiaden jednoštýlový boj. a práve tá pestrosť mi umožňuje oceniť jednotlivé klenoty. keby som furt v kuse počúval iba power-pop, tak ma drbne. keby som točil iba power-violence, tak to tiež dlho nevydržím. a to platí úplne o všetkom, čo počúvam. najlepšie to napísali ľudia z kapely Something Fierce (tiež z toho samplera): "say it fast, say it loud, make it fun and make it mean something". tak pod toto sa podpisujem krvou.

zastavte sa ak budte mat cestu okolo:

piatok, 5. novembra 2010

soundtrack 11.1

kto by to bol povedal, že ešte príde taká pekná jeseň. mám more času a tak ho konečne využívam ako chcem a dávkujem si tú krásu v konských dávkach. a popri tom konečne aj muziku. už som sem dlho nenapísal o tom, čo ma za poslednú dobu dostalo a tak dobehnem staré resty.

Neil Young - Rust Never Sleeps (1979, Reprise)
prišiel som k tejto platni ako slepý k husliam. keď som bol v UK, tak pri vypratávaní starej stodoly som mal zrazu k dispozícii veľa starých platní. zobral som si takmer všetky, samozrejme. táto bola zamaskovaná v obale Buddy Hollyho. až neskôr som zistil, že obal a vnútro sú odlišné. a až po dvoch rokoch od nálezu som si to tento týždeň pustil a tie číre melódie ma odstrelili. hlavne A-side zo štúdia ma dostáva. jednoduchá, nefalšovaná a krásna doska. hneď prvý song "My My Hey Hey" a posledný "Sail Away" sú ostré náboje. len škoda, že nemám k nej originálny obal...

Hüsker Dü - Warehouse: Songs And Stories (1987, WB)
ďalšia vec, čo som si doniesol z UK, za pár chechtákov z burzy. dvojplatňa pod major labelom, divný obal a divný obsah. takmer mainstreamové piesne, ale iba zdanlivo. všetko je to naštrbené prazvláštnymi aranžmánmi. absolútne neortodoxne pracujú so všetkými nástrojmi a dvojhlasmi. basa supluje gitaru a opačne. pri každom vypočutí tam nájdem niečo iné. a pieseň "She Floated Away" je masakrálny hit. mám obsesiu púšťať to každému, čo ma navštívi...

Pixies - Surfer Rosa (1988, 4AD)
čarodejníci Pixies a rejžo Steve Albini... treba k tomu ešte niečo dodávať?

Johnny Cash - American V: A Hundred Highways (2006, American Recordings, Lost Highway)
celá séria American Recordings je geniálna, to je bez rečí. a piata časť ma včera v noci dostala. songy ohlodané až na kosť. pevný a zároveň trasúci sa hlas, doslova skúpa gitara a občas niečo vkusné naviac. sparťanské aranže odhaľujú neuveriteľnú silu piesní a kruťárna "God´s Gonnna Cut You Down" tak pôsobí ešte ostrejšie.

Thema 11 / Gride - split 7" (2009, Insane Society)
drevorubači z Gride určite prepáčia, ale v tomto vinylovom boji u mňa vyhráva T11. odkedy som si tú platňu kúpil, tak ich strana bola pod ihlou nespočetne krát. boli noci, keď som to počúval dookola ako kolovrátok. a pritom na ich strane je jedna jediná pieseň. prerobená kombojská soundtrackovka "The Man With The Harmonica" od Morriconeho. z opusu urobili českí hošani ešte väčší opus. tá pieseň trhá tmu na márne kusy. labutia pieseň T11. tomuto sa hovorí "majstrštyk".