štvrtok 17. februára 2011

kľemokoncert + náboženstvo

pokračujem v rekapitulácii januárových koncertov. konečne jedne taký, kde som nefungoval iba ako postávač a pocucávač, ale som aj účinkoval. a dnes to bude netradične aj s náboženskou bodkou.

15.1. Žilina - Retro - SRO, The Kľemones, Proti Srsti

domov na Slovensko cestujem z celkom iných dôvodov, a nakoniec sa k tomu prišmochtí ešte aj záskok za zoo-punkovú Peshatu, keďže títo ošetrovatelia divých svíň nemohli doraziť. využívam takýto skorý (vzhľadom na ročnú periódu) koncert a každý návštevník (pokiaľ neodmietol) dostal pri vstupe nový kľemokaľendár na rok 2011. kto nemá, napíšte (klemodasa@gmail.com), vybavíme, doručíme, pre vás všetko, miláčikovia. bez kľemokaľendára sa predsa žiť nedá, to je jasnačka. a ku koncertu? no čo už len o tom môžem napísať. na bare som našiel svoje dve platne Iggyho Popa a Chucka Ragana, o ktorých som si myslel, že sú navždy stratené v škarpe dejín. ale nie, pekne svietia a usmievajú sa mňa. začínam veriť v lepšie stránky ľudstva. stojím pri svojom "gigantickom" distre a zisťujem, že máme málo L-iek. naposledy všetci chceli iba S-ká a M-ká, lebo majú asi radi obtiahnuté. tak som nových dal urobiť viacej takých a tu ho máš, kde sa vzali tu sa vzali, samí veľkí chlapi. to sú problémy, čo? hehehe. ako druhí v poradí po žilinských Proti Srsti ideme hrať my. keďže máme dnes večír dvoch gitaristov, môžem slobodne poletovať a na to aj doplatím. rozmrdám si lakeť a okrem krvi mi nič neni. ale to pravé doplácanie príde až o dva týždne, keď opäť s kľemovcami budeme brázdiť bahno pankových močiarov. o tom nabudúce. koncert dopadol na výbornú. po nás ešte profesionálne sa tváriaci chacha-punk SRO, ale to sa porúčame a nakoniec sa mojim druhom podarí odtiahnuť ma od baru. v tom zmätku tam zase zabudnem svoje dve platne, ale príde čas a ja si ich vyzdvihnem. veľká vďaka patrí najmä Radovi a Tomášovi a taktiež všetkým vám, čo ste koncert podporili.

na druhý deň som sa stal hrdým krstným otcom a zároveň som vyriešil náboženskú otázku. vlastne bola vyriešená za mňa. ten krst bolo to posledné, čo som bol ochotný podstúpiť v spojitosti s cirkovou. deň predtým som dokonca išiel na spoveď. stál som v kostole. neveril som, čo tu robím, ale hovorím si, že pre kamošov to spravím, veď pre mňa to nič neznamená. keď som ale videl, čo tam kresťania predvádzajú pred spovedelnicou priamo v ich chráme, tak ma to trochu zarmútilo a zároveň potvrdilo dosť veľa vecí, ktoré som si myslel. po krátkej výmene názorov bolo pre mňa všetko jasné. viem, nemal by som generalizovať, ale tá vzorka a situácia bola všehovoriaca. keď už som otvoril (a zároveň zatvoril, heh, koľká kontradikcia) túto náboženskú otázku, dodám aj to, že som na druhý deň veľmi pozorne počúval kázeň a musel som sa trpko smiať. so všetkým, čo hovoril kňaz, som totiž absolútne súhlasil. deň predtým som skrz pár úbožiakov videl obraz, aký vytvárajú o svojom pánovi. otázka viery je niečo iné, ale otázku náboženstva mám vyriešenú. najlepšie to asi vyjadrilo naše krstňa, keď sa tesne po krste na to všetko krásne a doslova, prosím pekne prepytujem, vysrala. držal som ju na rukách, takže to viem. bravo, Terezka, taká maličká a taká uvedomelá.

dneska to bolo také osobnejšie. ale nedalo sa mi ináč. nabudúce už zase iba trápny sex, zlé drogy a napózovaný rakenrol.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára