streda, 21. septembra 2011

milé deti, fofrom fofrom (vol.5 - Tulák tour CZ/SK 2011))

tak ideme na to decká, za sebou mám časovo značne rozplizlé Tulák tour. ťahalo sa to s väčšími či menšími prestávkami takmer mesiac, inak ale rozplizlé nebolo ani náhodou. 11 koncertov mám teda za sebou a 11 statí pred sebou. rozbeh, skok, a hlavička do vôd tour-reportu.

21.6. Plzeň - protestný pochod
prvá zastávka je mesto, ktoré u mňa bude naveky spojené s kapelou ZNC. až potom kdesi v závetrí čupí pivármi fixovaná myšlienka na ležiaky a svetoznáme bublinky, aj keď zrovna ja tomuto zázraku moderného pivovarníctva neholdujem, mám radšej iné pivá. ja som vždy tvrdil, že som barbar a na tému pivo je so mnou obtiažne nadviazať rozhovor, jendoducho som len konzument, žiadny expert. už na začiatku cesty v Prahe som zle odbočil, takže následky nesieme asi hodinu, kým sa vymotáme z mesta. potom iba nezáživná diaľnica a po príchode do Plzne nezáživný múr pivovaru s veľkým G. dnes ide o protest proti zbúraniu, resp. nevyužívaniu starej komoušskej budovy, opachy kockatej hnusnej retro-futuristickej. ale pokiaľ by bola rozumne využitá, tak som si nastopro istý, že je to lepšie ako zbúranie a následné postavenie nákupného termitiska v centre mesta. sprievod sme našli hneď na prvý krát. zvítam sa s organizátorom a chvíľku svorne pochodujeme. po rečnení idem na to. keďže som triezvy ako ryba z Radbuzy, ani veľmi nekecám a songy pekne odsýpajú. ľudí to očividne baví, lebo som vyčerpal rozhádzané texty a stále by si ešte niečo dali. je to spôsobené aj nepríchodom ďalšej kapely, takže to tam nejako látam, ale zase viem kedy je to treba ustrihnúť a odísť do večných lovíšť koncertných. počas koncertu sa mi stále zadrhávala struna o z nevysvetliteľnýc príčin vystrčený pražec, moju serióznu požiadavku o pilník vyslyšal jeden veľmi slušný pobuda, za čo má môj rešpekt. pár ľudí sa po koncerte pristavilo, debatujeme pri birelíku, veľmi príjemné podvečerné hrania. medzeru medzi muzikami láta nasratý mladý básnik deklamovačkami o hovne, to nie je žiadna invektíva, naozaj básnil o hovne. ideme sa prejsť po Plzni, naposledy som tu bol ešte veľmi dávno. počas prechádzky však riešim iba to, kde sa vyštím. nevymočený sa vraciam späť a na pódiu akési country, a koho to nevidím, jedným z gitaristov je aj istý Míša, ktorý kedysi hrával so ZNC, on hrá asi všade. mechúr mi velí odísť preč a mechúr je neradno nepočúvať. bájbáj Pilsen, určite sa vrátim rád. turné naštartovalo skvelo. a takéto podvečerné hrania cez týždeň majú aj svoje výhody, pred deviatou som doma a v posteli.

24.6. Žilina - Chill Out (+The Flame Still Burns, Barney Gumble, Hitch A Death)
prvýkrát berieme z Prahy spolujazdcov cez net. trvá pekné tri hodiny, kým ich povyzdvihujeme a kým sa vymotáme cez pražské zápchy a obchvaty, tfuj! už nikdy cez Prahu. do Žiliny dorazíme až večer, ale aj tak akurát. stíhame The Flame Still Burns aj Barney Gumble. s Flejmami zase spieva Milan, vidím ich prvý krát po tejto poslednej rošáde, skôr by sa dal povedať substitúcii. Barney Gumble zavalašia po nich. v tých dvoch kapelách sa vlastne iba vystrieda spevák a basák a môže sa mastiť. obe hrajú thrashy HC/punk a nerád by som porovnával, dobré je to. nakoniec idem ja, ale musím sa ponáhľať, to nemám rád. a dôvod neni rušenie nočného kľudu, tzv. policajná hodina, ale blbá drum´n´bass party, ktorá má začať presne o desiatej, bodaj by ich porantalo. ale celkom som si to tak narýchlo užil, niekedy je menej viac. a zborové vokály od iluzionistov mi boli tiež peknou odmenou. dík za podporu. keďže som opäť za šoféra, tak po splnení základných spoločenských povinností prdím domov a do postele.

25.6. Kubínska Hoľa - Ski Park (Hali Gali Fest)
úlohy šoféra sa zhostil môj brácho a priberáme ešte grcajúcu barbie Betku, tá ukázala prícestné chrochty-klokty najmä ľuďom vo Veličnej. festival Hali Gali robia kamaráti pre kamarátov a atmosféra je vždy parádna. prostredie je tentokrát vysokohorské priamo na zjazdovke a teplota vzduchu odpovedajúca. škoda len že je to pánubohu za chrbtom a lenivá mládež sa nechce štverať do kopcov, tak aj tento rok je návštevnosť na podobnej pozícii ako teplota - nízka. vítajú nás známe ksichty z Dolniakov a jedna borovička strieda druhú. výprava z Moravy a Škótska opisuje včerajší nočný výstup kamsi na hrebene. Sašo s Alžbetkou zase disponujú malým prírastkom v uzlíku. samé novoty proste. hral som na obrovskom pódiu, ale nálada bola aj napriek tomu vynikajúca. vietor naháňal mraky, slnko občas vykuklo spoza hory, ľudí sa pozbieralo na štrk celkom hodne, vlastne väčšina. pivá mi pribúdali len taká radosť, takže ďalší úspešný koncert za mnou. v ten večer rozhodne stálo za pozornosť vystúpenie Marka, tentokrát pod menom, ktoré som nemal šancu si uložiť v hlave. ide mu to aj samému vynikajúco (hrá ešte v triu The Weeds), šikovný škótsky chlapisko je to. jeho monumentálny skok cez pódiovú bariéru, parakotúľ na makadame a potom hojdačkovú verziu "I Wanna Be Like You" si bude veľmi dobre pamätať každý, kto tam bol. no a za tmy klasici z Chiki-liki-tua. ja si ich vždy dávam v takých veľkých časových intervaloch, takže my nestihnú zovšednieť a vždy sa na tom zabavím. pritom sú to však muzikanti par excellance a idiotov iba hrajú. gitarista prestal s metalovou inkarnáciou, teraz má Damned-vampírske obdobie, hehe. organizátor Majo ma s nimi aj zoznamoval neskôr večer, ale to som už nebol v stave vypustiť rozumné slovo, iba som zabľabotal niečo v tom význame, že ich už dávno uznávam. asi si o mne mysleli, že aký trápny ožran sa im to tam spovedá, hehehe. vonku už panuje slušní kosa, ostáva len ďalšie posilnenie pálenkou. najkrajší moment festivalu preto nie je hudobného charakteru, ale zapálenie veľkej haligali vatry. všetci sme sa zbehli pri ohni a pozorovali českú inštrumenti kapelu Neříkám Nic, hrali sakra dobre, len ten spevák nemal medzi pesničkami otvárať hubu, lebo to celé zhodil o 50%. nezávidel som ľuďom, ktorí tam ostávali na noc. mňa totiž čakal odvoz domov a potom teplá posteľ.

29.6. Brno - Yacht (+The Estranged, My Dead cat)
po dlhom čase som si na koncert zastopoval. do Drietomy vlakom, trochu ma vystrašil dážď, ale za chvíľu s dvoma cestármi a jednou čivavou obiehame autá len taký fukot a v Brne som cobydub. už som v tomto mesta hral monhokrát, ale ešte nikdy na Yachte, svätom chráme punku. privítal ma Jirzo, jeden zo spoločníkov Loser Crew, ktorí tu už robili hádam všetko. a mne sa dostalo tej cti, že môžem hrať po boku The Estranged z mekky punku Portlandu, momentálne jednej z mojich najpočúvanejších kapiel. na kopčeku si dávam pivká, finišujem Tajný denník Laury Palmerovej, pozorujem amíkov v ťažkých botách pri futbale, punková pohoda. pomaly sa pri mne zastavujú známi a kecáme až nadíde môj čas. klasicky vyzbrojený pivom a gitarou idem na to. mám teraz obdobie smutných piesní, a neni tomu ináč ani dnes večer. Yacht sa plní, perfektný pocit. po mne brnenské mŕtve mačky My Sead Cat so svojím melancho-dance-punkom a život tomu veru nechýba. The Estranged sú traja maníci pozbieraný z crust podhubia, ale asi si povedali dosť a začali novú kapitolu na fronte post-punku. Vybehli na pódium príznačne v čiernom a spustili. Moc toho nenahovorili, iba hrali a hrali. Všetky možné hity, ktoré som mal v hlave už dlhú dobu. Bola to nádhera, nabiehali mi zimomriavky pri smutných melódiách, ale všetko makalo ako parná lokomotíva. Všetky tie prirovnania ku Joy Division by som pribrzdil, hrali to na svižnejšiu nôtu, možno tá nálada bola melancholická a smutná, ale ináč to bol rokenrol a perte to do mňa. Spevák, čo vyzeral ako kríženec Jura Gabčíka a igráčika nepotreboval nič hovoriť, iba hrať. Tiekli z nich litre potu a aj napriek akejsi zvláštnej uzavretosti sa otvárali a rozdávali plnými priehrštiami. Keď vidím najlepšie koncerty, poznám to podľa veľmi zvláštneho správania sa času. Toto bol presne ten prípad. Neviem ako dlho hrali, zdalo sa mi to ako minúta a zároveň večnosť, proste som sa stratil v čase a iba som sa nechal unášať. A na záver som dostal krásny bonus, od Silvie a Flipera platňu The Estranged, poslednú, ktorá mi chýbala do zbierky, ďakujem kamoškovia. Totálne vypľutých nás potom Silvuš naložila do auta a za počúvania skvelej muziky sme si to prdeli smerom na slovensko. V Trenčíne ma vyhodili, vysral som sa v parku a počkal na nočný autobus do Žiliny. O svojich eskapádach v honbe za pivo po nočných baroch radšej nejdem hovoriť, Trenčín je beznádejný. Tá stratenosť sa dobre dopĺňala s hudbou Estranged. Domov som došiel nadránom a rovno do perín.

30.6. Banská Bystrica - Tirish (+Loopata Makay)
toto turné ma názov taký aká má, pretože som sa musel počas neho starať o nášho psa Tuláka. preto som sa snažil z každého koncertu vracať ako sa dalo, alebo mi pomohla Zuza, ktorá sa oňho postarala, za čo jej ďakujem. na výjazd na pohronie ho berieme so sebou, chvíľu bude bývať v paneláku. na staré kolená zažíva celkom pankový život. dnešný koncert je akousi trápnou koncoročnou párty, ale podľa osadenstva to našťastie nevyzerá, že by si to niekto zobral k srdcu. samí známi, a to je dobre. posedávame s Cickom aka Loopata Makay a čakáme na koho to slovo padne. prvý ide on. roztáča svoj horehronský hiphop-dub-raggae, ukričaný a uvýskaný rap o zbojníkoch, guľášoch, gandži a tak. mne sa to páči riadne, mám rád tie neodstrániteľné folklórne základy, bez toho by to nebolo ono, proste originál. kto ho ešte nepoznáte, pohľadajte si to. potom ja, dnes večer mierne chvaťánko, tak rozhadzujem topánky po stoloch a som osobný. ale ľudia sa bavia, ja tiež, takže všetko je ako má byť. v Bystrici je vždycky dobre. nasleduje popíjanie a ponevieranie s Adamom a Miťou. ale už by som svoje bystrické hrania mal obmedziť, lebo som tu furt.

1.7. Zvolen - Music Rock Café
Mirík, ktorý ma pozval na včerajší koncert, má ešte jednu krčmu vo Zvolene a tak je jasné, že zahrám aj tam, keď už som na Slovensku. Cicka to celé posral, lebo išiel dnes do roboty a nestíha vlastný koncert, o ktorom síce vedel, ale citujem: "nevedel som, že je to naozaj". Čo k tomu dodať? Kto ho pozná, vie. Cez deň špacír s Tulákom, podvečer na vlak do Zvolena, je to iba čo by si oštiepkom dohodil. víta nás vytrvalý dážď, ale podnik je hneď pri stanici. spomínam ako som tu minulú zimu rúbal s Rübänisköm pred Nitad, to bol skvelý koncert, váľačky po betóne a tak. Dnes to vyzerá pokojne, ešte k tomu chýbajúci Cicka, no uvidíme. najprv v priľahlom výklenku drtíme vínčisko s kamošmi, dorazil aj Krejzy s Ivanou, kecáme. potom už musím ísť do betónového sálu. tak spúšťam a je to čím ďalej väčšia sranda. ľudí je tak akurát a ako pokračuje vystúpenie tak je to divokejšie a divokejšie. až to úplne končí kopenicou na pódiu, pelemele ako riť, ruky nohy hlavy, ešteže gitare sa nič nestalo. tož ďakujem všetkým zúčastneným za parádny zážitok. ani neviem ako som sa dostal na byt do Bystrice, spomínam si iba na spanie v uličke autobusu. takže ďakujem aj tým, čo so mnou cestovali. vo Zvolene sú mi asi tie váľačky súdené, ale je to lepšia tradícia ako nuda.

2.7. Rožnov p/Radhoštěm - Vrah (+Repulsione)
cez deň sa dopravíme zase späť na sever slovenska (áno, považujem náš kraj za sever Slovenska, nech si hovorí kto chce čo chce, kľudne zapradiem o tom toľko krát začatú debatu zas, hehe) a podvečer vyrazím iba sám autom do Rožnova. je to kúsok, počúvam dobrú muziku, takže to ujde ako song od Henry Fonda. power-violence ja mi dneska súdený, predskakujem totiž Repulsione, tak sa veľmi teším. na Vrahu klasicky ešte nikto, ale ono to postupne prichádza. aj keď dneska je návštevnosť nejmenšia akú zažívam. plus vypadáva nemecká kapela, takže iba Taliani a ja. dnes som alcohol-free, ale nejaké tie miestne šluky absorbujem. začínam koncert a na prekvapenie všetkých dnes to neni vôbec divoké ako po iní razy, keď som tu valašil, zase totiž hrám svoj smutný set. ale ľuďom sa aj toto páči a po koncerte sa zastavujú a kecáme. vymieňam nejaké nosiče, dnes to boli cédečka, hodia sa mi totiž do auta na cestu domov. keď to rozbalia Repulsione v zostave ultra bicie, ultra vokál a ultra dve basy, tak viem, že bude o zábavu postarané. mrdajú to tam kus po kuse a už chápem, prečo sa ich najnovší split EP volá "Powerviolence is the Fastest Non-Motorized Sport on Earth", na obale obrázok diabla ako vyhráva dáky beh na 666m, hehe, hneď po koncerte si to zaobstarávam, aby som si mal čím doma vyjebávať mozog z hlavy. ale späť ku koncertu. bubeník v maske čínskeho antikrista (či čo to je) dáva neuveriteľná klepačky, to ani nejde pozorovať voľným okom, a vždy sa rozcvičí a potom ešte rýchlejšie. jedna basa robí huhuhu, druhý chrchrchr, a ja robím hehehe. no a spevák, to je kapitola sama o sebe, vyzerá ako veterán s nultej vlny deathmetalu plus k tomu na nechutnej koženej veste vyšúchané nášivky ako Twisted Sister a podobne. Pri jednej dvíhačke bubeník upozorňuje, aby sme na speváka dávali veľký pozor, lebo je veľmi krehký, hahaha, naozaj tak vyzeral. Po koncerte trošku s nimi kecám, hrali kedysi aj na slovensku, ale nepamätali si kde presne, resp. skomolene to vyzeralo ako Žiar n/Hronom. ale musím sa porúčať a tak sa lúčim a idem domov. na križovatke stretnem troch týpkov z koncertu, a že či ich nezveziem do Zubří, ja to opačným smerom, ale iba kúsok, takže naskakujú a ideme. trochu sa obávam policajtov a skutočne, na odbočke pri spiatočnej ceste zo Zubří ma aj zastavujú. našťastie mi dávajú iba fúkať a nie papierik, spadol mi kameň zo srdca. na oslavu si otvorím ďalší birel a ide sa domov, dnes som ich vypil teda hodne. po ceste domov počúvam vyčendžované cédečka a jedno z nich ostane v prehrávači ešte veľmi veľmi ;dlhú dobu. je to album "Protijed" od Uštkni, totálna pecka, rožnovský hryzavý punk so saxíkom, výborné texty, úplne som sa do toho albumu zamiloval a tých deväť piesní počúvam dokola a dokola. "Asfaltka, bordel, vedro"je hit ako prasa. zožeňte si to! povinne! najlepšie choďte na Vrah na koncert a tam na bare ja to za pár korún. mne ostalo toto: parádny koncert, trochu vzruchu s bengami, cesta cez Makov v noci domov, tma, sám v aute, birel, cigy a Uštkni dokolečka z reprákov, to si budem pamätať ešte dlho dlho.

9.7. Trenčín - Skalka (Antipohoda)
každoročne cez "pohodový" víkend robia kamoši v Trenčíne gulášku s hudbou a názov antipohoda sa priam núka. tento rok slovo dalo slovo a o muziku sa starám ja. po menšom blúdení nájdeme zákutia pri Váhu, kde už sa veselo varí, čapuje, stanuje. pomaly rozložím gramce a púšťam prvé jemné melódie. hrať sa mi v prvý večer moc nechce, tak iba diškurujem so starými známymi a pomaly sa opíjame. presne ako spievajú Happy Cock v jednom hite "slowly boozing up". do rána bieleho sa točia platne. zrazu je tu sobota a čaká ma špacírka do jaskyne, do krčmy a na vŕšok s kláštorom. medzičasom mi Pikino so Smeťom zachránili gramce pred nájazdmi opitých dídžejov z ľudu, za čo im ešte dodatočne ďakujem. hneď si naordinujem poobedný spánok, aby som potiahol ešte aj dnešnú noc. podvečer osvieži kúpačka vo Váhu a pivko. zástupy sa zväčšili, večer sa blíži. pomaly rozbaľujem muziku a dojde aj na akustické hranie. mám už trochu v kečke, hneď na začiatku mi prdne struna a aj publikum je značne hurónske, takže to nie je nič moc zážitok, pravdupovediac to mám chuť zabaliť. na chvíľu to osvieži Simča, zahrá dáke Nohavicovky, ale aj ona uzná, že bez géčka to neni ono. ja ešte uhájim česť dákymi svojimi songami a nereagujem na výzvy "zahraj Zónu alebo niečo, čo poznáme, a nie také pičoviny". preto radšej prezieravo nechám gitaru nejakému šamanovi, čo sa tam márne pokúša hrať Davovku. neviem na kieho boha im je gitara, všetci ziapú aj bez akordov. ale srandu majú a to je hlavné. keď sa mi podarí ukoristiť gitaru a skryť ju do bezpečia futrálu, popúšťam dáke vinylové hity. akurát zase ma tam furt otravujú so Zónou a drgajú do stola, to je to DIY dídžejstvo, hehehe. rezignujem a pustím im to celé, nech majú ožrani vianoce. s jedným sa trochu začnem baviť o muzike, ale keď zistím, že ani nepozná Ex-Tip a jeho obzor začína a končí pri Zóne, tak to snáď netreba ani ďalej riešiť. potom ma tak dožerú, že pustím Polepetka a je po probléme. chvíľu remcajú a potom si spievajú spolu s platňou. odvtedy si hrám svoje a už nechcem počuť ani slovo! hahaha. keď si chlapci nazbierajú platne a kúpia gramce, nech si púšťajú svoje. ono to nemusí byť ani také vzdialené, keďže by si vystačili s jedným albumom Zóny a s jednou Davovkou. ale je viem, že sú to dobrí chlapci, len alkohol im pomútil hlavy. v nedeľu ráno ešte pokecáme, zrekapitulujeme, zhodnotíme a hajde domov. parádny víkend za nami, bola fakt pohoda "úžasná a s nenapodobiteľnou atmosférou ako vždy, proste ostrov slobody, o rok sa určite vidíme znova". PS: človek, čo našiel červený skladací nožík Victorinox a neobťažoval sa nájsť majiteľa, nech si ho náležite užije. a pozor, je fakt ostrý. takí sme my kamaráti.

12.7. Most - námestie (+Tom77)
Borlíkove ústredie pripravilo dve podpisové a informačné kampane proti výstavbe spaľovne na Mostecku. chcel to obohatiť aj muzikou a preto zavolal nízkonákladových umelcov mňa a Hřebíka. prvá akcia je v Moste na 1. námestí (to je názov námestia, čo?). Borlík to všetko odštartuje s megafónom, trochu rečí a už ide na to Hřebík aka Tom77. je chlapec dobrý a tie drásavé piesne, čo hrá sa k nemu hádam ani nehodia. spomínam si na naše prvé stretnutie v Discentre a potom v Moste, hehe, ani to neni tak dávno, rád s ním hrávam a trávim čas, je to správny chalanisko. po ňom idem ja, čo už len mám napísať. polkruh ľudí klasický, Borlík spokojný, ľudi sa pristavujú, ale zase až taká veľká sláva to neni. chalani z kapely Burning Steps, čo požičiavali aparatúru sa ukázali ako veľkí sympaťáci a odchádzal som nabalený cetkami ich kapely. Hřebík ma berie k sebe domov, navštívime miestne pohostinstvo aj s Lukášom a Alčou, dáme si do kečky, pekný večer za nami.

13.7. Ústí n/Labem - námestie (+Tom77)
prebudím sa na obed, Hřebík je dávno preč v práci, tak mu trošku prevetrám chladničku, povyjedám zbytky a idem na stopa. hneď za dedinou ma berie dodávka a v nej uvravený starý cyklista, takže sa dozvedám všetko o okolitej krajine, kopcoch, paráda. v Litoměřicích skysnem na dlhú dobu na málo frekventovanej ceste. nakoniec idem vlakom a debatujem s akýmsi tekno dídžejom. v Ústí je to zase na námestí, tentokrát Lidickom. tie isté ksichty zo včera, všetko sa opakuje, akurát si prehodíme poradie s Hřebíkom. mne sa furt kazí generátor, tak dávam polovicu setu akusticky na plné hlasivky, zvyšok dokončím na elektrike s akejsi reštiky, vďaka za to. Borlík je veľmi spokojný, vraj sa veľa ľudí pristavilo a povypytovalo, tak to som rád. apošku požičali Houbaři, s nimi si dám aj špeka a mierne spráskaný ešt echvíľu kecáme s pozostalými Borlíkom a jeho kamošmi. potom vlak do Prahy a späť do reality.

16.7. Dubany - Peklo (+Tom77, Miloš, Rübäniskö)
posledný koncert turné bol vlastne neplánovaný a pribudol úplne nakoniec. Hřebík sa rozhodol, že rozbehne hranie u neho doma v stodole. a tak pilotná akcia bola pesničkárska. ja som dovliekol ešte aj Aleho a Davida, aby nás bolo viac. cez deň sme sa boli prejsť v Českom Švýcarsku, stretli sme kamzíka a do morfologického slovníka sme uviedli novotvar "trhľa" (zasvätené otázky smerujte na mňa, hlavného morfológa). u Hřebíka sa nakopilo celkom dosť ľudí, v stodole ja výčap, stoly, pingpong, gramec a kopa platní, proste všetko čo moderný panker môže potrebovať. ako prvý sa predstaví pán domáci, ako sám povedal "kým ešte nie je opitý" a vidno, že si ho tu vážia a podporujú, aj dáke bicie boli. po ňom ide Milosh so svojím intímnym grunge-folkom, tá francúzska pesnička je geniálna. ale je to príliš tiché na niektorých pankerov. nakoniec ja, mám nové bustre, tak to skúšam. zábava fajná, aj mne sa dobre hrá. najlepší je Davidov pokrik "daj Strom s bustrom". nedal som, mám úsudok. s Temelínom dáme dáky ten dance-punk duo gitara-bicie a má to úspech. to už sa nedá povedať o Rübänisku. neplánovane totiž vystúpim za hordu z Malej Fatry, nové bustre úradujú, akoby aj môj zdravý úsudok niekam ušiel, po troch pesničkách ma Hřebík zruší, že vraj už je dosť hodín a som dosť hlučný. šak teda. veď mám vypečený Grilled Cheese, tak sa to jedno bustrové monštrum volá (pozdravujem Rada Gumbleho, od ktorého mám tú Pandorinu skrinku zvukov, hehehe). aj ja som rád a ide sa na bar. do rána hráme pingpong, počúvame platne (najväčší hit sú 4 Promile), veselíme sa, stodola má proste svoje neopakovateľné čaro.

a tu končí moje letné, myslím že vydarené Tulák tour po československej zemi a aj moje rozprávanie. zostaňte naladení, pokračovanie v dohľadne.

nedeľa, 18. septembra 2011

milé deti, fofrom fofrom (vol.4: jún - kľemoakcie a iné akcie)

zase dobieham stratený čas a spomínam na veci minulé. ale chcem, aby to bolo všetko zaznamenané a nezabudnuté. v júni sa odohralo malé kľemoturné, videl som jedny z najlepších koncertov roka (možno aj života) a započal som ďalšie akustické Tulák tour. takže ideme na to.

3.6. - Trenčín - Gympelrock (The Kľemones, The 77, The Infants,...)
stalo sa neuveriteľné, naša kapela sa dostala k dodávke! bubebník Danko sa nasral a jednu ojazdenú kúpil. a nie hocakú; VW Transporter, dokonca dlhú verziu, takže tam zmestíme aj žirafu. volá sa Hebedko, práve vďaka svojím impozantným rozmerom. poobede sme s ňou boli v oprave a bude to ešte chvíľu trvať, kým bude v akom-takom stave. ale klasksón troubí, stírače stíraj a dnes večer sa ide na poriadnom aute. konečne môžeme zobrať pekne celý aparát, žiadna tlačenka, žiadne poradovníky na voľné miesta od kamošov. síce ako nascjvál, dnes s nami nik nejde, takže sa vezieme sami piati na deviatich miestach. to je 1,8 miesta na osobu. no to predsa neni zlé! hneď za Považskou si skúšam volant, nech viem, čo to je. je to čistá bomba, kapelová romantika. slniečko zapadá a Hebedko pradie. v Trenčíne sa tento rok ocitám akosi pričasto, či už sólo alebo s kapelou (na januárový koncert v garáži sa nedá zabudnúť!). zhodou okolností aj na túto akciu nás pozvali zlatí hoši z The 77. škoda, že sme nestihli ich vystúpenie. akcia sa koná v Lúči, kde to mám celkom rád. všade plno mládeže, alkohol, tackanica, muzika, zábava, vrava. keď dohrá indi-windi zoskupenie The Infants (stihol som jednu pesničku, no šak indi-windi, netreba nič viac dodávať, pozeráme do zeme a kýveme sa na pódiu, ale muzika fajn), ideme na to my. najlepšie sa zvučí Paco, len mávne rukou a povie zvukárovi niečo v tom zmysle, že on aj tak hovno hrá a ide na pivo, hehe, tomu sa hovorí seriózny a vyberaný punkový prístup. ale ja tiež nepreferujem dlhé zvučenie, brnky-brnk a istatné sa doladí počas hrania. dobrý zvukár to podľa mňa zvláda. a tí ostatní nechávajú bubeníka polhodinu búchať do virbla, kopáka, atď, a potom ešte raz. počas koncertu sa nahrnú ľudia a pribúdajú a pribúdajú. divoká zábava graduje, najmä chlapčiská a devy z punkrockovej krjú okolo The 77, takže to len tak lieta vzduchom. čím ďalej tým viac sa mi pozdáva, keď iba spievam a nemusím sa serkať s gitarou. spotený som ako had a s dobrým pocitom to tu zakončujeme. ešte vonku pokecáme s ľuďmi, stihnem pozdraviť aj Pampúcha, ktorého som normálne nespoznal, tak dlho som ho nevidel a pri odchode si podáme ruky so Sidom, akurát dorazili Staré Hrušky. a hajde preč. ani sa mi nechce domov a tak radšej idem spať ku Dankovi na zem do spacáku.

4.6. Chropyně - svadba (The Kľemones)
budíček, čajíček, čínska reštika (to je s Dankom naša slabôstka, hehe), pozbierame chlapcov a môžeme vyraziť het, smer Morava. dnes je špeciálny deň, hráme na svatbe. už sme niečo také absolvovali, ale toto bude priamo na svadbe. síce ako vraví stará múdrosť: okolnost je taková, svatba bude panková. a tak aj je. hneď po príchode nás víta rozjarený Jiří a Lenka, ktorí si už mysleli, že neprídeme. všetko sa to odohráva v reštike pri ihrisku, polovica hostí v smokingoch, polovica panková, na stôl sa hrnú panáky domácej slivovicem jedlo a sakle trávy, tomu sa hovorí pohostinnosť. keď sa dopcháme a popijeme, ideme na to, lebo svadobčania sú nedočkaví. je to príjemné hrať v takejto komornej spoločnosti, hostia sa bavia, deťúrence tancujú, dokonca aj moje reči sem-tam sedia ako prdel na šerbli, dokonca jeden dojatý šplech mi vyšiel pre novomanželov. počas konccertu sa hutne posilňujeme rôznymi nápojmi a tak sa stalo, že sme snáď po sto rokoch zahrali na naliehanie prídavok, čo teda nerobíme. a dokonca ešte jeden, ale ten už bol ozaj extra. zahrali sme dva songy od jednej punkovej legendy, ani sme ich nikdy necvičili, ale dali sme to. sláva prestrašná a vrháme sa na občerstvenie a kecy kecy kecy. niekedy v noci sa ešte dá dokopy akási jamovacia kapela, ale to sa mi už stráca v pamäti. ku Jirkovi na mlyn sa dostanem až posledný niekedy nadránom, vtáčiky čvirikajú, slniečko vyhcádza. Morava bude vždy vládnuť.

5.6. Praha - 007 - Eddie & The Hot Rods (UK), 2nd District (D)
bus do Prahy, prechádzka okolo Vltavy a už sedíme pred sedmičkou. dnes sa mi ide splniť sen, uvidím jednu z mojich najobľúbenejších kapiel. album "Life On The Line" poznám naspamäť a nadovšetko milujem. až sa bojím ako to dopadne. predsa len oslavujú 35 rokov (!), takže na pódium sa môže vykotúľať všeličo. prvá kapela je mi dobre známe hneď ako započujem spevákov hlas. ide vlastne o nemecký District, ale v obmenenej zostave a s inými pesničkami, ale ten hlas sa nezaprie. District som kedysi hodne miloval, takže si celú šou pekne užívam. vystajlovaný punkeri (veď Nemci, nie) sypú rokenrol/punk presne ako mám rád, výborný koncertný predkrm. na hlavné číslo sa nahrnie viac ľudí a spustia bez váhania. od prvej noty je jasné, že to majú v žilách napumpované muzikou a nejde o žiadny žitie zo starej slávy. 4 chlapíci, priamočiary rokenrol, ale najviac ma dostáva spevák, postarší malý týpek, charizmu by mohol rozdávať, v očiach iskričky, čo podpaľujú srdcia. a nehrajú sa na hviezdy, v prvých seidmych songoch na nás vysypú samé hity. áno, aj slávnu "Do Anything You Wanna Do". a hrajú aj moju obľúbenú "Quit This Town", šalenota nepozná konca. v kľude dávajú neznáme veci, ale všetko sedí. na konci nejaké tie preverené covery, "Born To Be Wild", "Gloria" a "The Kids Are Alright" (interpetov sem snáď netreba ani písať, to by niekoho mohlo aj uraziť). vedia, čo je dobré. ale najviac sa mi páči, že na konci nezahrali zase "Do Anything..." ako by mnohí možno čakali, chá, paráda. tričko prepotené, totálna spokojnosť, takúto šupu rokenrolu som už dlho nedostal, a od pánov, ktorých vek si netrúfam hádať. merch sa im stratil kdesi v pažeráku letiska, strašná škoda (chcel som doniesť svoju LP "Life On The Line" na podpis, ale zabudol som a ani moc tomuto podpisovému biznisu neholdujem.. zase ale Hot Rods, hmm). tak aspoň kupujem LP od starých District a spokojní ideme do mesta všetko to zapiť.

6.6. Berlín - Wild At Heart - Leatherface (UK), Grizou (D)
spánku málo, ale budím sa s radosťou, že dnes večer uvidím ďalšiu legendu, v posledných mesiacoch asi aj moju najobľúbenejšiu kapelu. v buse pozerám debilné filmy a na obed som v Berlíne. s Kešom skočíme na nejaké to pivo a jedlo a hlavne blábolíme ako staré babky. v Bis Auf Messer zakúpim LP Agro Jive (do nálady mojich dní to neskôr zapadne neuveriteľným spôsobom a počúvam to dokola a dokola), skočím pozrieť do Core Texu kamoša Toma z Henry Fonda, hodíme reč a ide sa ďalej. ďalšie pivá, jeden krásny kreuzbergský dážď, vegan sushi, čo ti vraj vyženie z hlavy všetku opicu a zrazu je tu večer a totálne natrieskaný Wild At Heart. prvú kapelu nedávam, ale potom už stojím v prvej rade. a ide sa na to. hrajú kopu piesní z posledného "The Stormy Petrel" a prekladajú to samozrejme najväčšími hitmi z ostatných albumov. majú toho požehnane, či už albumov, alebo hitov, takže núdza neni nikdy a radosť nepozná konca. po prvých pár piesňach som mokrý ako myš, všade tlačenica, hýbanica, strkanica, bažina. asi siedmu dajú moju najobľúbenejšiu "Hoodlum", to sa naudržím a skáčem a plávam. dovtedy nebol žiadny stage-diving, ale čo sa rozpútalo potom, tak to sa ani nedá opísať, akoby sa čakalo iba na toho, kto to začne. bordel, ruky nohy hlavy ľudia vo vzduchu, masaker, na zemi jazero, zo stropu dážď, z pódia LEATHERFACE, dusno bolo tak, že pred koncom koncertu to moje pľúca normálne nezvládli a musel som si sadnúť na kraj. hrali dosť dlho, hádam aj dve hodiny (a možno aj nie, ja nemám na takéto veci odhad), zahrali skoro všetko, čo sa dalo. všetci sme ich tam svorne vyobjímali a podali si ruky, von som vyšiel dojatý, šťastný a mokrý doslova ako z bazéna. od Tomovho kamoša som vypýtal čosi na joint a spokojne sme pobafkali a čumeli do prázdna, totálne zničení ako vypľuté chriachle. na tento večer budem spomínať veľmi dlho, a možno ešte dlhšie. na druhý deň som sa len tak poflakoval po uliciach, a keď som odchádzal chcelo sa mi plakať. ani poriadne neviem za čím, všetko sa to miešalo, koncerty, Berlín, Kešo. ale tak to už chodí. a hádajte, čo mi asi hrá pri písaní týchto riadkov. "in the palm of my hand I hold these grains of sand, and if I cling to you tight will you be there, you smoke dope every day while I drink my nights away, and if I close my eyes tight you'll still be there"

10.6. Turčianske Teplice - námestie (The Kľemones, Bačova Fujara,...)
každý z kľemovcov sa dopravil ako vedel, veď sme hrali len toť za kopcom a pre niekoho ani to nie. kamoš Hrko nás zahrnul do programu mestských slávností aj napriek nášmu varovaniu, resp. obavám, či to tam bude niekoho zaujímať. pódium mamutie, aparatúra kvalitná, ľudia sa tiež trúsili. máme s takýmto hraním celkom skúsenosti, takže nás nič nemôže rozhodiť. najpodstatnejšia zložka - sud piva - sa nachádza za pódiom a sem sa uchyľujeme aj my pri čakaní na náš čas. ešte tesne predtým som zažil jednu nepeknú scénu. vidím, že za kríkom čosi riešia mestskí policajti, idem sa pozrieť, na zemi dáky otrhaný človek a policajti doňho, nie som žiadny hrdina, tak som len prišiel bližšie a povedal im, nech ho nechajú tak, posielali ma preč, ja však môžem stáť kde chcem a hovoriť čo chcem, keď videli, ako som oblečený, ani trochu nechceli počúvať, tak som im povedal, že som z organizačného týmu a tak, trochu poslúchli a prestali, začali ťahať ujka kdesi preč, tak ja za nimi, nech si nemyslia, že si ho odtiahnu do ústrania a tam mu naložia, chudákovi bezbrannému, za to že si niekto vypije nemusí hneď dostať, keď videli, že im nedám pokoja, nechali ho ležať opodiaľ v tráve a odišli, neviem, čo sa stalo potom, ale aspoň takto som snáď dakomu pomohol, možno nepomohol, neviem, hlavné je, že som tým hajzlom aspoň v dačom zabránil, grrr, ešte teraz sa mi nožík vo vačku otvára. a potom šup na pódium a sypať do ľudí rokenrol. zvukár srandista na začiatku pýta od nás vzorku. vzorku? a tak sa celý koncert niesol v znamení vzoriek. zabŕdli sme do všetkých významov slova. poviem vám, propagovať marihuanu na celé námestie medzi sporiadaných občanov ma bavilo neskutočne. a po koncerte sme skutočne nejakú tú vzorku v podobe koláčikov aj dostali. chvíľu sme pozreli Bačovu Fujaru, ktorí hrali po nás, ale od svojich začiatkov v rýchlom nekomplikovanom neopunku prešli dlhú cestu a dnes hrajú po vzore Horskej Chaty a iných bánd taký ten sladký miestami ukričaný moderný post-bohviečo, hráčsky sú na tom výborne, ale au, ušiel som radšej na pivo a potom tradadá preč.

11.6. Martin - Včelín/Pirát (The Kľemones, Brmbolce, Idee Fixe, Tchernobyl Children)
dnes je deň nabitý. poobede najprv na svadbu nášho bývalého disidenťáckeho basáka, kostol som ale nedal, sadol som si najprv síce do lavice, ale keď som počul tie reči (žena musí byť poslušnou atď.) tak som hneď radšej so Šuťom vypadol na pivo, vrátili sme sa akurát na záver, gratulovačky, koláče, pálenka. potom prezliecť do kraťasov a šup Pacovi do auta a frčíme smer Martin do Včelína (či Piráta, ja nikdy neviem aký je ten správny názov). na terase urobil Def akciu pre kamošov a celkom sa ich tam nahrnulo, samé staré známe ksichty. dohráva nová kapelka z martinskej liahne Idee Fixe, takže nemôžem ohodnotiť, ale čo som počul, tak sa jedná o punk hrubšieho strihu. Tchernobyl Children zase prezentujú ťažkotonážny HC. dostali sme s Jaruš skvelý nápad urobiť tvrdú HC kapelu, ale spievali by sme o detských starostiach. niečo ako keby Agnostic Front spievali v totálnej hrubosti "vráť mi moje formičky..." album by sa volal "Moje Ihrisko" a kapela niečo ako Kids. no nič, takýchto a podobných projektov už mám na pláne snáď milión. už som spomínal Shoegaze s názvom Houstoned? nič, radšej sklapnem. a ideme na radu my. trochu na hovno spevový aparát, ale nám to nevadí, šak pank. po celý koncert mám partnera, akýsi starý metalista si prišiel zaspomínať a náramne sme sa mu ľúbili. koncert vyšiel super. mám rád keď sa hrá bez pódia, priamo medzi ľuďmi. úplná kontrast ku včerajšku. po koncerte valíme preč, povinnosti a zvyšok svadobnej hostiny volajú.

14.6. Praha - Modrá Opica - Total Fucking Destruction (UK), Idiots Parade (SK), Fear Of Extinction (CZ)
ešte som v Modrej Opici nebol, tak prečo nie. hneď stretávam parádnych idiotov zo Zvolena, ktorí idú turné s TFD. zaslúžia si to, sú minimálne na európskej úrovni. prvý začínajú FOE. hrubý disbeat v štýle Discharge. štekané spevy a drtiaci mangel. nejako ma to až tak neoslovilo. inak mám disbeat rád, ale asi dneska nebol disdeň. po nich IP s fastcore/powerviolence nákladom sypaných fazulí. to už je iná kávička. vždy ma to bavilo a vždy asi aj bude. neuveriteľne vyhratí a zohratí, a o vokále slečny Petry snáď ani netreba písať, to predsa každý vie, že je to kruťácky bes a des, pricupitala v šlapočkách a spustila štekoty, až v bare rezonovali krígle. to, čo po nich predviedli TFD mi pripadalo ako provinčná metal/punk kapela a je mi jedno aké mená tam hrajú. dal som dve piesne a šiel som radšej na pivo.

17.-18.6. Bojkovice - Mišmaš (Vidiek, Woody Alien, WWW, Slniečko, C, ...)
z Prahy vyrážame autom aj s Kešom, takže po ceste zase klebetíme ako staré babky na trhu, počúvame kopec muziky a Kešo drtí piváky. vďaka zápche hneď v Prahe a našim panoramatickým obchádzkam sa do Bojkovíc dostaneme až neskoro večer. Telefon aj Zrní som zmeškal, to som chcel vidieť. takže sa venujem väčšinou pitiu, huleniu, kecaniu, stretávaniu kamošov. videl som kúsok WWW, kúsok cimbalovky, kúsok Genetiksm ale ináč nič extra, čo by stálo za reč. klasický Mišmašovský piatok končí klasicky ráno za svetla.
po pár chvíľach spánku sa ide dolu do Vagonu, kde dáme jedlo a osudovo stretávame Jambela s bráchom. tí nás zasvetia do vodníkovho semä (zelená s mliečkom) a už sa to hrnie na stôl. ani nechcite vedieť koľko sme tam toho vypili. naostatok sa dostaneme aj hore na statok. zase som zmeškal to, čo som chcel vidieť, Scotta McClouda, achjo. a zase vidím kúsky všeličoho. Vidiek som prespal pri zvukárovi, takže som iba počúval, ale vraj to bola fakt paráda. mňa ukrutne bavilo duo Woody Alien, čo je vlastne rytmická sekcia minuloročných mastičov Plum z Poľska. nechcem to prirovnávať ku NoMeansNo, ale pre základnú predstavu to stačí. a potom som sa ešte skvelo a nečakane zabavil na Future Sound Of Petržalka, týpek prekrúcal staré hity a robil to radostným spôsobom. potom som musel prestať popíjať, lebo som na druhý deň šoféroval a prejavili sa všetky uberače energie. takže do stanu a chrápať. nedeľa býva na Mišmaši tiež magická, ale tentokrát sme sa museli porúčať už na obed. hotovo, ďalší skvelý ročník za nami. prekecaných milión rečí, vypitých milióny pív, atď atdˇ. Mišmaš je stále najlepší. o rok asi bezomňa, ale iba preto, že nebudem nablízku, ináč by som v piatok okolo letného slnovratu zase stepoval pri nákove a dobrovoľne by som sa nechal onáramkovať mišmašovským cejchom.

23.6. Praha - Café Na Pul Cesty (Bernays Propaganda, XAXAXA)
nie je nič lepšie na štvrtkový večer ako koncert dvoch macedónskych post-punk kapiel na Pankráci v drevenej búdke v parku. počasíčko ako lusk, posedávame s pivkom vonku a čakáme, odniekiaľ sa vylúpol aj túlavý Mazi, tak diškurujeme. prvý to rozbalia XAXAXA (to je v macedónskej azbuke a znamená to jednoducho CHACHACHA). je to vlastne Bernays Propaganda, akurát bez speváčky a spev si berie na starosť gitarista Vasko, hnací motor oboch kapiel. je v tom hodne cítiť melancholické odozvy HC/punk kapiel, ktoré neskôr presedlali na pokojnejšie vlny, ale stále je tam tá nástojčivosť, dravosť a ostré zuby. a aj kritika v textoch, žiadne prázdne vety (to som zistil po prečítaná textov z LP doma). koncert ma baví od prvej do poslednej noty, doslova to hltám. hneď potom zakupujem LP a idem zase von. Bernays Propaganda počúvam iba zvonka, nejako ma to nazaujalo, ale bolo to aj tým, že vonku som mal dorbý rozhovor. a dance-punk ma až tak nebaví. ani nahrávka, čo si kúpil David ma nejako nebaví. asi by som im mal dať ešte šancu, našliapnuté majú fajne, takže príležitosť ešte určite bude. howgh.

na dnes stačí, v ďalšom pokračovaní zrekapitulujem moje roztrúsené československé Tulák tour, na ktoré som sa vydal hneď v utorok. dočítania, kamaráti.