milé deti, fofrom fofrom (vol.4: jún - kľemoakcie a iné akcie)

zase dobieham stratený čas a spomínam na veci minulé. ale chcem, aby to bolo všetko zaznamenané a nezabudnuté. v júni sa odohralo malé kľemoturné, videl som jedny z najlepších koncertov roka (možno aj života) a započal som ďalšie akustické Tulák tour. takže ideme na to.

3.6. - Trenčín - Gympelrock (The Kľemones, The 77, The Infants,...)
stalo sa neuveriteľné, naša kapela sa dostala k dodávke! bubebník Danko sa nasral a jednu ojazdenú kúpil. a nie hocakú; VW Transporter, dokonca dlhú verziu, takže tam zmestíme aj žirafu. volá sa Hebedko, práve vďaka svojím impozantným rozmerom. poobede sme s ňou boli v oprave a bude to ešte chvíľu trvať, kým bude v akom-takom stave. ale klasksón troubí, stírače stíraj a dnes večer sa ide na poriadnom aute. konečne môžeme zobrať pekne celý aparát, žiadna tlačenka, žiadne poradovníky na voľné miesta od kamošov. síce ako nascjvál, dnes s nami nik nejde, takže sa vezieme sami piati na deviatich miestach. to je 1,8 miesta na osobu. no to predsa neni zlé! hneď za Považskou si skúšam volant, nech viem, čo to je. je to čistá bomba, kapelová romantika. slniečko zapadá a Hebedko pradie. v Trenčíne sa tento rok ocitám akosi pričasto, či už sólo alebo s kapelou (na januárový koncert v garáži sa nedá zabudnúť!). zhodou okolností aj na túto akciu nás pozvali zlatí hoši z The 77. škoda, že sme nestihli ich vystúpenie. akcia sa koná v Lúči, kde to mám celkom rád. všade plno mládeže, alkohol, tackanica, muzika, zábava, vrava. keď dohrá indi-windi zoskupenie The Infants (stihol som jednu pesničku, no šak indi-windi, netreba nič viac dodávať, pozeráme do zeme a kýveme sa na pódiu, ale muzika fajn), ideme na to my. najlepšie sa zvučí Paco, len mávne rukou a povie zvukárovi niečo v tom zmysle, že on aj tak hovno hrá a ide na pivo, hehe, tomu sa hovorí seriózny a vyberaný punkový prístup. ale ja tiež nepreferujem dlhé zvučenie, brnky-brnk a istatné sa doladí počas hrania. dobrý zvukár to podľa mňa zvláda. a tí ostatní nechávajú bubeníka polhodinu búchať do virbla, kopáka, atď, a potom ešte raz. počas koncertu sa nahrnú ľudia a pribúdajú a pribúdajú. divoká zábava graduje, najmä chlapčiská a devy z punkrockovej krjú okolo The 77, takže to len tak lieta vzduchom. čím ďalej tým viac sa mi pozdáva, keď iba spievam a nemusím sa serkať s gitarou. spotený som ako had a s dobrým pocitom to tu zakončujeme. ešte vonku pokecáme s ľuďmi, stihnem pozdraviť aj Pampúcha, ktorého som normálne nespoznal, tak dlho som ho nevidel a pri odchode si podáme ruky so Sidom, akurát dorazili Staré Hrušky. a hajde preč. ani sa mi nechce domov a tak radšej idem spať ku Dankovi na zem do spacáku.

4.6. Chropyně - svadba (The Kľemones)
budíček, čajíček, čínska reštika (to je s Dankom naša slabôstka, hehe), pozbierame chlapcov a môžeme vyraziť het, smer Morava. dnes je špeciálny deň, hráme na svatbe. už sme niečo také absolvovali, ale toto bude priamo na svadbe. síce ako vraví stará múdrosť: okolnost je taková, svatba bude panková. a tak aj je. hneď po príchode nás víta rozjarený Jiří a Lenka, ktorí si už mysleli, že neprídeme. všetko sa to odohráva v reštike pri ihrisku, polovica hostí v smokingoch, polovica panková, na stôl sa hrnú panáky domácej slivovicem jedlo a sakle trávy, tomu sa hovorí pohostinnosť. keď sa dopcháme a popijeme, ideme na to, lebo svadobčania sú nedočkaví. je to príjemné hrať v takejto komornej spoločnosti, hostia sa bavia, deťúrence tancujú, dokonca aj moje reči sem-tam sedia ako prdel na šerbli, dokonca jeden dojatý šplech mi vyšiel pre novomanželov. počas konccertu sa hutne posilňujeme rôznymi nápojmi a tak sa stalo, že sme snáď po sto rokoch zahrali na naliehanie prídavok, čo teda nerobíme. a dokonca ešte jeden, ale ten už bol ozaj extra. zahrali sme dva songy od jednej punkovej legendy, ani sme ich nikdy necvičili, ale dali sme to. sláva prestrašná a vrháme sa na občerstvenie a kecy kecy kecy. niekedy v noci sa ešte dá dokopy akási jamovacia kapela, ale to sa mi už stráca v pamäti. ku Jirkovi na mlyn sa dostanem až posledný niekedy nadránom, vtáčiky čvirikajú, slniečko vyhcádza. Morava bude vždy vládnuť.

5.6. Praha - 007 - Eddie & The Hot Rods (UK), 2nd District (D)
bus do Prahy, prechádzka okolo Vltavy a už sedíme pred sedmičkou. dnes sa mi ide splniť sen, uvidím jednu z mojich najobľúbenejších kapiel. album "Life On The Line" poznám naspamäť a nadovšetko milujem. až sa bojím ako to dopadne. predsa len oslavujú 35 rokov (!), takže na pódium sa môže vykotúľať všeličo. prvá kapela je mi dobre známe hneď ako započujem spevákov hlas. ide vlastne o nemecký District, ale v obmenenej zostave a s inými pesničkami, ale ten hlas sa nezaprie. District som kedysi hodne miloval, takže si celú šou pekne užívam. vystajlovaný punkeri (veď Nemci, nie) sypú rokenrol/punk presne ako mám rád, výborný koncertný predkrm. na hlavné číslo sa nahrnie viac ľudí a spustia bez váhania. od prvej noty je jasné, že to majú v žilách napumpované muzikou a nejde o žiadny žitie zo starej slávy. 4 chlapíci, priamočiary rokenrol, ale najviac ma dostáva spevák, postarší malý týpek, charizmu by mohol rozdávať, v očiach iskričky, čo podpaľujú srdcia. a nehrajú sa na hviezdy, v prvých seidmych songoch na nás vysypú samé hity. áno, aj slávnu "Do Anything You Wanna Do". a hrajú aj moju obľúbenú "Quit This Town", šalenota nepozná konca. v kľude dávajú neznáme veci, ale všetko sedí. na konci nejaké tie preverené covery, "Born To Be Wild", "Gloria" a "The Kids Are Alright" (interpetov sem snáď netreba ani písať, to by niekoho mohlo aj uraziť). vedia, čo je dobré. ale najviac sa mi páči, že na konci nezahrali zase "Do Anything..." ako by mnohí možno čakali, chá, paráda. tričko prepotené, totálna spokojnosť, takúto šupu rokenrolu som už dlho nedostal, a od pánov, ktorých vek si netrúfam hádať. merch sa im stratil kdesi v pažeráku letiska, strašná škoda (chcel som doniesť svoju LP "Life On The Line" na podpis, ale zabudol som a ani moc tomuto podpisovému biznisu neholdujem.. zase ale Hot Rods, hmm). tak aspoň kupujem LP od starých District a spokojní ideme do mesta všetko to zapiť.

6.6. Berlín - Wild At Heart - Leatherface (UK), Grizou (D)
spánku málo, ale budím sa s radosťou, že dnes večer uvidím ďalšiu legendu, v posledných mesiacoch asi aj moju najobľúbenejšiu kapelu. v buse pozerám debilné filmy a na obed som v Berlíne. s Kešom skočíme na nejaké to pivo a jedlo a hlavne blábolíme ako staré babky. v Bis Auf Messer zakúpim LP Agro Jive (do nálady mojich dní to neskôr zapadne neuveriteľným spôsobom a počúvam to dokola a dokola), skočím pozrieť do Core Texu kamoša Toma z Henry Fonda, hodíme reč a ide sa ďalej. ďalšie pivá, jeden krásny kreuzbergský dážď, vegan sushi, čo ti vraj vyženie z hlavy všetku opicu a zrazu je tu večer a totálne natrieskaný Wild At Heart. prvú kapelu nedávam, ale potom už stojím v prvej rade. a ide sa na to. hrajú kopu piesní z posledného "The Stormy Petrel" a prekladajú to samozrejme najväčšími hitmi z ostatných albumov. majú toho požehnane, či už albumov, alebo hitov, takže núdza neni nikdy a radosť nepozná konca. po prvých pár piesňach som mokrý ako myš, všade tlačenica, hýbanica, strkanica, bažina. asi siedmu dajú moju najobľúbenejšiu "Hoodlum", to sa naudržím a skáčem a plávam. dovtedy nebol žiadny stage-diving, ale čo sa rozpútalo potom, tak to sa ani nedá opísať, akoby sa čakalo iba na toho, kto to začne. bordel, ruky nohy hlavy ľudia vo vzduchu, masaker, na zemi jazero, zo stropu dážď, z pódia LEATHERFACE, dusno bolo tak, že pred koncom koncertu to moje pľúca normálne nezvládli a musel som si sadnúť na kraj. hrali dosť dlho, hádam aj dve hodiny (a možno aj nie, ja nemám na takéto veci odhad), zahrali skoro všetko, čo sa dalo. všetci sme ich tam svorne vyobjímali a podali si ruky, von som vyšiel dojatý, šťastný a mokrý doslova ako z bazéna. od Tomovho kamoša som vypýtal čosi na joint a spokojne sme pobafkali a čumeli do prázdna, totálne zničení ako vypľuté chriachle. na tento večer budem spomínať veľmi dlho, a možno ešte dlhšie. na druhý deň som sa len tak poflakoval po uliciach, a keď som odchádzal chcelo sa mi plakať. ani poriadne neviem za čím, všetko sa to miešalo, koncerty, Berlín, Kešo. ale tak to už chodí. a hádajte, čo mi asi hrá pri písaní týchto riadkov. "in the palm of my hand I hold these grains of sand, and if I cling to you tight will you be there, you smoke dope every day while I drink my nights away, and if I close my eyes tight you'll still be there"

10.6. Turčianske Teplice - námestie (The Kľemones, Bačova Fujara,...)
každý z kľemovcov sa dopravil ako vedel, veď sme hrali len toť za kopcom a pre niekoho ani to nie. kamoš Hrko nás zahrnul do programu mestských slávností aj napriek nášmu varovaniu, resp. obavám, či to tam bude niekoho zaujímať. pódium mamutie, aparatúra kvalitná, ľudia sa tiež trúsili. máme s takýmto hraním celkom skúsenosti, takže nás nič nemôže rozhodiť. najpodstatnejšia zložka - sud piva - sa nachádza za pódiom a sem sa uchyľujeme aj my pri čakaní na náš čas. ešte tesne predtým som zažil jednu nepeknú scénu. vidím, že za kríkom čosi riešia mestskí policajti, idem sa pozrieť, na zemi dáky otrhaný človek a policajti doňho, nie som žiadny hrdina, tak som len prišiel bližšie a povedal im, nech ho nechajú tak, posielali ma preč, ja však môžem stáť kde chcem a hovoriť čo chcem, keď videli, ako som oblečený, ani trochu nechceli počúvať, tak som im povedal, že som z organizačného týmu a tak, trochu poslúchli a prestali, začali ťahať ujka kdesi preč, tak ja za nimi, nech si nemyslia, že si ho odtiahnu do ústrania a tam mu naložia, chudákovi bezbrannému, za to že si niekto vypije nemusí hneď dostať, keď videli, že im nedám pokoja, nechali ho ležať opodiaľ v tráve a odišli, neviem, čo sa stalo potom, ale aspoň takto som snáď dakomu pomohol, možno nepomohol, neviem, hlavné je, že som tým hajzlom aspoň v dačom zabránil, grrr, ešte teraz sa mi nožík vo vačku otvára. a potom šup na pódium a sypať do ľudí rokenrol. zvukár srandista na začiatku pýta od nás vzorku. vzorku? a tak sa celý koncert niesol v znamení vzoriek. zabŕdli sme do všetkých významov slova. poviem vám, propagovať marihuanu na celé námestie medzi sporiadaných občanov ma bavilo neskutočne. a po koncerte sme skutočne nejakú tú vzorku v podobe koláčikov aj dostali. chvíľu sme pozreli Bačovu Fujaru, ktorí hrali po nás, ale od svojich začiatkov v rýchlom nekomplikovanom neopunku prešli dlhú cestu a dnes hrajú po vzore Horskej Chaty a iných bánd taký ten sladký miestami ukričaný moderný post-bohviečo, hráčsky sú na tom výborne, ale au, ušiel som radšej na pivo a potom tradadá preč.

11.6. Martin - Včelín/Pirát (The Kľemones, Brmbolce, Idee Fixe, Tchernobyl Children)
dnes je deň nabitý. poobede najprv na svadbu nášho bývalého disidenťáckeho basáka, kostol som ale nedal, sadol som si najprv síce do lavice, ale keď som počul tie reči (žena musí byť poslušnou atď.) tak som hneď radšej so Šuťom vypadol na pivo, vrátili sme sa akurát na záver, gratulovačky, koláče, pálenka. potom prezliecť do kraťasov a šup Pacovi do auta a frčíme smer Martin do Včelína (či Piráta, ja nikdy neviem aký je ten správny názov). na terase urobil Def akciu pre kamošov a celkom sa ich tam nahrnulo, samé staré známe ksichty. dohráva nová kapelka z martinskej liahne Idee Fixe, takže nemôžem ohodnotiť, ale čo som počul, tak sa jedná o punk hrubšieho strihu. Tchernobyl Children zase prezentujú ťažkotonážny HC. dostali sme s Jaruš skvelý nápad urobiť tvrdú HC kapelu, ale spievali by sme o detských starostiach. niečo ako keby Agnostic Front spievali v totálnej hrubosti "vráť mi moje formičky..." album by sa volal "Moje Ihrisko" a kapela niečo ako Kids. no nič, takýchto a podobných projektov už mám na pláne snáď milión. už som spomínal Shoegaze s názvom Houstoned? nič, radšej sklapnem. a ideme na radu my. trochu na hovno spevový aparát, ale nám to nevadí, šak pank. po celý koncert mám partnera, akýsi starý metalista si prišiel zaspomínať a náramne sme sa mu ľúbili. koncert vyšiel super. mám rád keď sa hrá bez pódia, priamo medzi ľuďmi. úplná kontrast ku včerajšku. po koncerte valíme preč, povinnosti a zvyšok svadobnej hostiny volajú.

14.6. Praha - Modrá Opica - Total Fucking Destruction (UK), Idiots Parade (SK), Fear Of Extinction (CZ)
ešte som v Modrej Opici nebol, tak prečo nie. hneď stretávam parádnych idiotov zo Zvolena, ktorí idú turné s TFD. zaslúžia si to, sú minimálne na európskej úrovni. prvý začínajú FOE. hrubý disbeat v štýle Discharge. štekané spevy a drtiaci mangel. nejako ma to až tak neoslovilo. inak mám disbeat rád, ale asi dneska nebol disdeň. po nich IP s fastcore/powerviolence nákladom sypaných fazulí. to už je iná kávička. vždy ma to bavilo a vždy asi aj bude. neuveriteľne vyhratí a zohratí, a o vokále slečny Petry snáď ani netreba písať, to predsa každý vie, že je to kruťácky bes a des, pricupitala v šlapočkách a spustila štekoty, až v bare rezonovali krígle. to, čo po nich predviedli TFD mi pripadalo ako provinčná metal/punk kapela a je mi jedno aké mená tam hrajú. dal som dve piesne a šiel som radšej na pivo.

17.-18.6. Bojkovice - Mišmaš (Vidiek, Woody Alien, WWW, Slniečko, C, ...)
z Prahy vyrážame autom aj s Kešom, takže po ceste zase klebetíme ako staré babky na trhu, počúvame kopec muziky a Kešo drtí piváky. vďaka zápche hneď v Prahe a našim panoramatickým obchádzkam sa do Bojkovíc dostaneme až neskoro večer. Telefon aj Zrní som zmeškal, to som chcel vidieť. takže sa venujem väčšinou pitiu, huleniu, kecaniu, stretávaniu kamošov. videl som kúsok WWW, kúsok cimbalovky, kúsok Genetiksm ale ináč nič extra, čo by stálo za reč. klasický Mišmašovský piatok končí klasicky ráno za svetla.
po pár chvíľach spánku sa ide dolu do Vagonu, kde dáme jedlo a osudovo stretávame Jambela s bráchom. tí nás zasvetia do vodníkovho semä (zelená s mliečkom) a už sa to hrnie na stôl. ani nechcite vedieť koľko sme tam toho vypili. naostatok sa dostaneme aj hore na statok. zase som zmeškal to, čo som chcel vidieť, Scotta McClouda, achjo. a zase vidím kúsky všeličoho. Vidiek som prespal pri zvukárovi, takže som iba počúval, ale vraj to bola fakt paráda. mňa ukrutne bavilo duo Woody Alien, čo je vlastne rytmická sekcia minuloročných mastičov Plum z Poľska. nechcem to prirovnávať ku NoMeansNo, ale pre základnú predstavu to stačí. a potom som sa ešte skvelo a nečakane zabavil na Future Sound Of Petržalka, týpek prekrúcal staré hity a robil to radostným spôsobom. potom som musel prestať popíjať, lebo som na druhý deň šoféroval a prejavili sa všetky uberače energie. takže do stanu a chrápať. nedeľa býva na Mišmaši tiež magická, ale tentokrát sme sa museli porúčať už na obed. hotovo, ďalší skvelý ročník za nami. prekecaných milión rečí, vypitých milióny pív, atď atdˇ. Mišmaš je stále najlepší. o rok asi bezomňa, ale iba preto, že nebudem nablízku, ináč by som v piatok okolo letného slnovratu zase stepoval pri nákove a dobrovoľne by som sa nechal onáramkovať mišmašovským cejchom.

23.6. Praha - Café Na Pul Cesty (Bernays Propaganda, XAXAXA)
nie je nič lepšie na štvrtkový večer ako koncert dvoch macedónskych post-punk kapiel na Pankráci v drevenej búdke v parku. počasíčko ako lusk, posedávame s pivkom vonku a čakáme, odniekiaľ sa vylúpol aj túlavý Mazi, tak diškurujeme. prvý to rozbalia XAXAXA (to je v macedónskej azbuke a znamená to jednoducho CHACHACHA). je to vlastne Bernays Propaganda, akurát bez speváčky a spev si berie na starosť gitarista Vasko, hnací motor oboch kapiel. je v tom hodne cítiť melancholické odozvy HC/punk kapiel, ktoré neskôr presedlali na pokojnejšie vlny, ale stále je tam tá nástojčivosť, dravosť a ostré zuby. a aj kritika v textoch, žiadne prázdne vety (to som zistil po prečítaná textov z LP doma). koncert ma baví od prvej do poslednej noty, doslova to hltám. hneď potom zakupujem LP a idem zase von. Bernays Propaganda počúvam iba zvonka, nejako ma to nazaujalo, ale bolo to aj tým, že vonku som mal dorbý rozhovor. a dance-punk ma až tak nebaví. ani nahrávka, čo si kúpil David ma nejako nebaví. asi by som im mal dať ešte šancu, našliapnuté majú fajne, takže príležitosť ešte určite bude. howgh.

na dnes stačí, v ďalšom pokračovaní zrekapitulujem moje roztrúsené československé Tulák tour, na ktoré som sa vydal hneď v utorok. dočítania, kamaráti.