piatok, 24. mája 2013

emo days

už dlhšiu dobu som nenapísal žiadny príspevok, aj keď podnetov k napísaniu mám viac než dosť. ako tak chodím hrať po tom našom krásnom svete, tak o zážitky nie je núdza. všetko to sem vypisovať nejdem, aj tak už meškám od augusta minulého roku. ale za poslednú dobu sa dobrých emócií nazbieralo naozaj vrchovato a už to nevládzem od samého šťastia uniesť. som síce nevyspatý, že by som dokázal prespať aj týždeň vkuse, ale stojí to všetko za to. čím viacej hrám, tým častejšie si kladiem otázku, či to má všetko význam, či odkazy, ktoré chcem posúvať ďalej, sú vypočuté, či to nie je zbytočné, atď. a vždy keď najviac pochybujem, tak ma dostane sila energie vracajúcej sa naspäť od ľudí. emócie sú silná vec. a bez kamoškov by všetko bolo o ničom. nezabúdajme, že aké si to urobíme také to budeme mať. tou poslednou kvapkou do hrnca zážitkov a krásnych časov boli uplynulé dva dni.

vedel som, že výjazd do Ostravy bude super, ale že až tak, som nečakal. jeden deň je málo, preto sa dohodli hneď akcie dve. najprv komfortne ako DxFxFx v Pláne B spolu s The Sensitives. na stredu slušná účasť podľa mňa a rokenroloví švédi klasicky milí a perfektne zohratí. a keď sa gitaristovi dodrbal buster alebo čo, tak až potom to pre mňa začalo znieť zaujímavo, spomenul som si na Regulations, Autistic Youth, Gorila Angreb či iné kapely, ktoré používajú takú iba jemne zbustrovanú takmer čistú gitaru, ale režú s tým celkom slušný hardkor pank. aj tých trápnych rečí o merchi bolo ku koncu menej a menej. tu som si uvedomil ako som si odvykol chodiť na "rokenrolové" koncerty a počúvať zavedené bláboly, muzike to podľa mňa vôbec nesvedčí, kazí to atmosféru. možno to beriem príliš vážne, alebo jednoducho nechcem strácať čas nepodstatnosťami. príjemný večer sa pretiahol do skorých ranných hodín a po krátkom spánku som si dal výstup na haldu Ema (dymiaci horúci kopec z odpadu zo šachty) a vyhliadkovú vežu radnice s Pájou a arabským týpkom. Ostrava má strašne, ale fakt strašne veľa zelene. keď sa k tomu primieša zeleň dymiaca, je to krása. na večerný koncert sme sa tešili ako deti. návšteva u E.T.ho a Kaji tiež súvisela s dietkom. a potom už hopsa do skúšobne Jeremenko. totálne plnohodnotný deň zakončený grilom, pivom, špekmi a trochou zimy. ale korunku tomu dal až koncert. účasť ušla, ale večierok o to lepší. ja som sa na večer celý deň tešil, aj keď žiadnu z kapiel som nikdy nepočul naživo, iba tak nejak som tušil, že to bude silné. hneď prvá MASSOLA ma odrovnala. Vik zo Sheeva Yoga na bicie a Áda na saxofón. nemožné popísať. ale bolo to kurevsky dobré. spojenie technickej hlavy (bubon) a free jazz srdca (sax). skús naliať roztavené železo na ľadovec. fakt maso. viac ako maso. doslova massola. potom sludge v podaní DIOS INJUSTO. máš rád Corrupted? nie? tak potom sa nemáme o čom baviť. a ty máš? no tak, kde si bol? Skuldovi ešte chýbala pomalá kapela, tak prečo si nezahrať v pocte Corrupted s názvom ich piesne a rovno aj s kaverom. plus niečo vlastné. no, a to sú dve piesne a koncert hotový. trošku by to bolo ešte dobré zohrať, zatiaľ taký lo-fi sludge, ibaže ja mám lo-fi rád. ale najväčšia pecka prišla až potom. myslel som si, že SMÍCH HYEN (po anglicky čítaj "smič hajen", haha) bude nejaké srandička krastová, ale zdrtili ma ako lis. dlho som hľadal ako to nazvať a nič iné ako hodne emo a hodne crust sa mi k tomu nehodilo. ale je to niekde inde ako všetky tie epické emo krasty podľa portlandskej šablóny. toto bolo brutal. Kristína maličká dievčinka, keď sa oprela do mikráku, tak som sa skoro posral. Skuldovi to tiež ide lepšie na tie škopky rýchlo ako pomaly. o strunových schopnostiach Máru a Páji nikto nikdy nepochyboval, a Herberta skinheda som videl prvý krát držať basu, bravo! a nejde ani tak o to, že to bolo super po hudobnej a textovej stránke, ale hlavne ten pocit a emócie, ktoré z toho trýskali, to bolo jak vybuchnutý hydrant. v ten obyčajný chladný štvrtkový večer proste všetko sedelo a ja som presne vedel, že kvôli takýmto chvíľam sa oplatí žiť. už sa mi ani moc nechcelo vyliezať z RBNSKom, ale dal som krátky set, obložený bustrami ako čerstvý hrob vencami. zaviezol som ešte ľudí do mesta, lebo sa hralo celkom dlho a zmeškali posledné busy, a plný dojmov som sa vydal do Stránskeho proti noci. ani neviem komu mám ďakovať za to, že zažívam všetky takéto krásne chvíle, zoznam by bol pridlhý. kto nezažil starostlivosť kamošov, punkové podmienky a veľké srdcia, ten to ťažko pochopí. a to isté platí aj o exkluzívnom víkende predtým na východe a predtým a predtým. trošku moc emo, ale čo už, keď to na mňa prišlo. a do toho mi prišiel mejl z Nepálu od Sareeny z Rai Ko Ris a vytrhnem z kontextu: "Do you know that you are an emo band?" hahaha. už končím tento svoj emo výlev a priklincujem to textom Naivefighters od Naivefighters.

Veď oheň v srdci máš nechceš byť otrokom
veď chceš mať kontrolu nad vlastným životom
a toto nezmenia
preto nás neznesú
My stále veríme že láska zvíťazí
stále sa smejem nad mocou peňazí
a toto nezmenia
preto nás neznesú
...že každý útok ich v posmech sa obráti
...že strach a násilie to na nás neplatí
lebo nás nezmenia
preto nás neznesú
Čo nikdy nezničia
čo nikdy nezkurvia
čo nikdy nezmenia
lebo to nevedia
a toto nezmenia
preto nás neznesú
Oni si život svoj len v čiarky rátajú
my stále máme to čo oni nemajú
a to nám závidia
preto nás neznesú

PS: celé písané za posluchu kazety Smích Heyn (díky Pája!). okoštuj http://bandzone.cz/smichhyen, ale koncert to nenahradí. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára